Článkov o modálnych slovesách tu máme habadej. Sú omnoho zložitejšie, než sa bežne vie. Čím viac o nich vieme, tým je ich používanie jednoduchšie, ako aj samotné chápanie hovorenej reči. Takže nám určite nebude stačiť bežná školská poučka: must – musieť, can – môcť, may – smieť a should – mal by som. Nakoľko je modálnych slovies veľa, dnešný článok bude skôr prehľad alebo úvod do tejto témy. Inými slovami, pokročilejší by mali vedieť o veľa viac.
Ktoré základné modálne slovesá poznáme?
Advanced Existuje aj kategória tzv. semi-modálnych slovies, ktoré sa niekedy správajú ako modálne, inokedy ako bežné plnovýznamové. Napr. used to (Did you use to or Used you to…?).
Dva významy?
Niektoré z modálnych slovies uvedených vyššie sa používajú v dvoch významoch:
- musíš, nemusíš, nemôžeš, smieš…
- asi, určite, pravdepodobne nie…
My si dnes povieme o tom prvom význame, teda keď vyjadrujú, že niečo môžeme, mali by sme, smieme, nesmieme a pod.
Otestujte sa z modálnych slovies
Znaky modálnych slovies
Slovesá must, can, may, should, will, would, shall, ought to, needn’t, may majú určité spoločné znaky. Okrem slovesa have to.
- Majú jeden, maximálne dva tvary.
- Dva tvary: can – could, will – would, shall – should, may – might.
- Nasleduje po nich sloveso v základnom tvare.
- must learn, can go, may sit down, could bring, will ask…
- ale: have to learn, ought to learn.
- Vo všetkých osobách sú rovnaké (nepriberajú -s).
- she must, he can, she will…
- ale: she has to
- Netvoria priebehový tvar:
-
musting, canning, willing…
-
- Nespájajú sa s inými modálnymi či pomocnými slovesami:
will must, have can, do you should?…- ale niektoré tvoria tzv. minulé modálne slovesá: must have been, could have done…
- Netvoria infinitív:
-
to must, to may…
-
- Otázku tvoria prehodením slovosledu, nie pomocou
do/did/have/had:- Must you…?, May you…? Will you…?
- Zápor tvoria s NOT (a nie s
don’t):- Mustn’t, won’t, shouldn’t, couldn’t…
Jednotlivé modálne slovesá
MUST /mʌst/ = musieť, MUSTN’T = nesmieť
Must znamená musieť, ukladá povinnosť či veľmi silné odporúčanie. Ide o subjektívnu povinnosť, čiže povinnosť, ktorú ukladá ten, kto must vyslovil.
I must go to bed. I’m tired. = Musím ísť spať. Som unavený.
Must you run so fast? = Musíš bežať tak rýchlo?
You mustn’t think about bad things. = Nesmieš rozmýšľať o zlých veciach.
Zápor je must not, skrátene mustn’t a znamená nesmieť, prísny zákaz. Používa sa hlavne v prítomnom čase, v ostatných časoch a tvaroch využíva opis have to, v zápore be not allowed to.
CAN /kæn/, kən/, CAN’T /kɑ:nt/, /kænt/ = môcť
Can znamená môcť, smieť, vedieť. Používa sa pre to, čo vieme, dokážeme (schopnosti, zručnosti), alebo pre to, čo môžeme, smieme. Zápor cannot, skrátene can’t je opakom can, takže nevedieť, nemôcť, nesmieť (slabšie ako mustn’t).
I can speak English and French. = Viem hovoriť po anglicky a francúzsky.
Can you swim? = Vieš plávať?
Can you go out? = Môžeš ísť von?
You can’t lend your notebook to anyone. = Nemôžeš požičať tvoj notebook hocikomu.
Opäť sa používa iba pre prítomný čas, v ostatných časoch a tvaroch:
- be able to pre význam byť schopný, vedieť niečo
- be allowed to pre význam smieť, môcť, mať dovolené
HAVE TO = musieť
Have to nie je typické modálne sloveso – nespĺňa takmer žiadny znak uvedený hore.
- zápor tvorí s don’t, otázku s do (Do you have to…?),
- bežne sa používa v hocijakom čase (Did you have to…? I had to… I have had to… I will have to…) – je to opis slovesa must,
- v 3. os. sa mení na has to,
- tvorí dokona aj priebehový tvar (having to) a infinitív (to have to).
Jeho zápor – don’t have to znamená nemusieť. Bežne sa vyskytuje tvar: have got to, got to. Naproti must (subjektívna povinnosť), have to konštatuje povinnosť uloženú niekým/niečím iným (zákonom, tabuľkou).
MAY /meɪ/ = smieť
May má význam smieť, ale pozor – vo formálnejšom kontexte a vo veľmi slušných a zdvorilých otázkach. Jeho zápor mayn’t (veľmi málo používaný tvar), may not znamená nesmieť. Je však jemnejší než mustn’t.
May I come in? – Smiem vstúpiť?
You may sit down and have a cup of coffee. Môžete sa posadiť a dať si šálku kávy.
You mayn’t tell such a weird word. – Nesmieš vyslovovať také čudné slovo.
Niekde sa môže tvar mayn’t považovať dokonca aj za nesprávny či zastaralý. Ak vyslovene treba použiť zápor od may, radšej may not.
MIGHT /maɪt/ = smieť, možno
Might používame podobne ako may – zdvorilé otázky, ďalej vyjadrenie niečoho, čo je možné. Prekladá sa ako možno, asi, mohol by, smel by… Je to síce formálny minulý čas od „may“ v tomto význame sa ale používa len zriedka, napr. pri posúvaní časov.
Wait, please. The professor might know the results.= Prosím, počkajte. Profesor možno pozná výsledky.
Zápor je mightn’t, otázka klasicky prehodením slovosledu.
SHOULD /ʃʊd/, WOULD /wʊd/, COULD /kʊd/
Prechádzame k veľmi obľúbeným slovesám, ktoré majú podmieňovací význam = by. Zápory tovoria: shouldn’t, couldn’t, wouldn’t.
SHOULD = mal by som. Používa sa najmä na dávanie rád v prítomnom čase (samozrejme).
You should tell the truth. = Mal by si povedať pravdu.
Viac o slovese should v tomto článku.
COULD = mohol by som. Používa sa najmä vo zdvorilých otázkach, ponukách v prítomnom čase, ďalej ako minulý čas pre can (pre všeobecné deje v minulosti).
Could I have a glass of beer, please? = Mohol by som dostať pohár piva, prosím?
WOULD = podmieňovacie „by“. Would nám spraví zo slovies podmieňovací spôsob. Ďalej sa používa tiež v otázkach, ponukách, žiadostiach atď. Je to minulý čas od will – nahrádza ho pri posúvaní časov (indirect speech) a ďalej pri opakovanej minulosti a vyskytuje sa v spojeniach would like, would love, would rather…
What would you say, the red skirt or the pink one? = Čo by si povedal ty, červenú či ružovú?
Všetky tieto tri slovesá majú podmieňovací význam (by). Sú to síce formálne minulé časy slovies shall, will, can, no ich použitie je rozdielne.
SHALL /ʃæl/, WILL /wɪl/
Podobné slovesá, používané mimo iného pre budúcnosť. Zápory sú shan’t a won’t.
WILL = používame pre vyjadrenie budúcnosti, ďalej sľubov, žiadostí, ponúk…
Will you bake a cake? = Upečieš koláč?
I will call you, I promise. = Zavolám ti, sľubujem.
SHALL = jeho použitie je takmer výhradne obmedzené na britskú angličtinu. Tradičné použitie pre vyjadrenie budúcnosti je už zastarané, dnes sa používa pre zdvorilé otázky, ponuky v prvej osobe (j. č. aj mn. č.). Naďalej ho ale uvidíme napríklad v zažitých spojeniach, manželských sľuboch, básňach atď.
Shall we go for a walk? = Pôjdeme sa prejsť?
And I do promise to be your loving and faithful wife as long as we both shall live. – A prisahám, že budem tvoja milujúca a verná žena, pokým budeme žiť (manželský sľub skrátený).
OUGHT TO /ɔ:t tə/ = mal by si
Jeho použitie je skoro rovnaké ako pri should, používa sa ale menej často. Používa sa skôr v iných osobách, než v prvej osobe jednotného čísla a jeho výskyt v otázkach taktiež nie je častý (znie formálne).
Zápor: oughtn’t to.
They ought to apologize to you. = Mali by sa ti ospravedlniť.
NEEDN’T /ni:dnt/
Needn’t (alebo niekedy aj don’t need to) znamená nemusieť, rovnako ako don’t have to. Ojedinele sa vyskytuje v otázkach a kladnom tvare. Väčšinou len v týchto záporných tvaroch.
You needn’t work till 6. – Nemusíš pracovať do šiestej.
Na záver…
Tento článok ponúka len stručné a základné informácie o modálnych slovesách. Pre ich správne používanie treba poznať toho omnoho viac.
Dobré je vedieť najmä:
- že niektoré modálne slovesá sa používajú v dvoch významoch:
- základný význam (musieť, nemusieť….) – stručne charakterizovaný v tomto článku,
- pravdepodobnosť (možno, určite…),
- minulé modálne slovesá,
- opisy modálnych slovies.
Pozrite aj:
Family vocabulary I. (blízka rodina pre pokročilejších)
Predminulý čas priebehový
Veľký test pre B1
