Past simple – minulý čas jednoduchý

Past simple – minulý čas jednoduchý – je jeden z najpodstatnejších anglických časov. Jeho tvorba sa zakladá na minulom čase plnovýznamových slovies (prípona ed). V zápore a otázke využívame did.

Pre začiatočníkov: minulý čas jednoduchý

Minulý čas jednoduchý – tvorba

Ešte pred samotnou tvorbou tohto času je dôležité vedieť tvoriť minulý čas slovies. Slovesá delíme na pravidelné a nepravidelné.

1. pravidelné slovesá – koncovka –(e)d (watched, moved, parked, played),
2. nepravidelné slovesá – v tabuľke (odkazy nižšie)

1. Minulý čas pravidelných slovies.
2. Minulý čas nepravidelných slovies I.
3. Minulý čas nepravidelných slovies II.
4. Minulý čas nepravidelných slovies III.

Pravidelné slovesá

Využívame príponu -ed, ktorú pripojíme k základnému tvaru slovesa. Poznáme dve pravopisné zmeny:

• ak sloveso končí na: spoluhláska + y, zmeníme y na mäkké i a pripojíme ed: cry ➩ cried;
• zdvojenie koncovej spoluhlásky – má svoje vlastné pravidlá, ale najznámejšie je u jedno- a dvojslabičných slov (grab – grabbed, transfer – transferred).

Kladná veta, zápor

Oznamovaciu vetu vytvoríme pomocou slovesa v minulom čase, ktoré je rovnaké vo všetkých osobách (okrem slovesa byť – tu máme dvojtvary was a were):

Zápornú vetu vytvoríme pomocou slovesa DO v minulom čase = DID a častice NOT. DID NOT sa nám skracuje na DIDN’T. (Samozrejme, pri slovese byť použijeme len not.)

Častou chybou býva ponechanie slovesa v minulom čase. Držíme sa pravidla, že v jednej vete stačí minulý čas len jedenkrát.

I didn’t cried.
I didn’t cry.

Otázka

V otázke potrebujeme opäť sloveso DO v minulom čase = DID a plnovýznamové sloveso v základnom tvare.

V krátkej odpovedi použijeme zase DID/DIDN’T:

• Yes, I did.
• No, I didn’t.

Sloveso byť v minulom čase

Sloveso byť (to be) má v minulom čase dva tvary: was a were.

I was
you were
he/she/it was
we were
they were

Sloveso byť tvorí otázku prehodením slovosledu (Was I…?) a zápor pomocou NOT (I was not…). Tvorí skrátené tvary (wasn’t, weren’t).

Podobne ako sloveso byť sa správajú aj modálne slovesá. Tie netvoria otázku ani zápor pomocou DID/DIDN’T. Napr. sloveso CAN má svoj minulý čas COULD, otázku tvorí prehodením slovosledu (Could I…?), zápor s NOT (I couldn’t…). Ďalšie zas využívajú pre minulý čas opisné tvary.

Minulý čas jednoduchý – použitie

Jednoduchý/opakovaný dej v minulosti

Minulý čas jednoduchý použijeme pre obyčajné deje, ktoré sa týkajú len minulosti. Nezasahujú do prítomnosti. Tento dej sa mohol stať raz, ale mohol byť aj opakovaný.

Dej dokončený v minulosti

Tu sa stretávame s porovnaním s present perfect. Kým present perfect použijeme pre dej, ktorý v minulosti začal a pokračuje až do teraz, past simple použijeme pre dej, ktorý bol v minulosti dokončený a už nepokračuje. Ani inak nezasahuje do prítomnosti.

Dej, ktorý je jasne položený do minulosti

V takýchto vetách býva použité nejaké príslovkové určenie času, ktoré dáva dej jasne do minulosti. Môžeme vidieť jeho následky v prítomnosti, no príslovkové určenie jasne hovorí, že veta je minulosť.

Príslovkové určenia času

Minulý čas jednoduchý má svoje typické príslovkové určenia času:

• in + year (in 2002, in 1990),
• yesterday (včera),
• last + week/month/year, last Monday, last night…
• ago (a week ago, a month ago…),
• the day before, the day before yesterday,
• when I was a child, during my childhood…

Príslovkové určenia today, this morning, this week sa obvykle spájajú s present perfect, ak je však kontext deja položený do minulosti, použijeme aj s týmito časovými určeniami past simple. (Toto záleží od používateľa, či vníma dej ako jasne minulý, alebo ako spojený s prítomnosťou.)

Pozrite tiež:

Subject a object pronouns
Possessive determiners (my, your…)
Present perfect (predprítomný čas)