Budúcnosť môžeme vyjadriť rôznymi formami. Od jednoduchých (will, going to, present continuous, present simple) až po zložitejšie (future perfect, be to).
Každý z uvedených spôsobov sa používa pre iný typ budúceho deja. Dnes sa zameriame na rozdiel medzi will a going to.
Predpoklady o budúcnosti – will
Ak niečo predpokladáme, použijeme will, nie going to. Ide tu o subjektívne názory, myšlienky, predpoklady, predpovede bez podloženia. Vo všetkých troch vetách by sme mohli za preklad doplniť „myslím si to, je to môj názor“.
It will rain tomorrow. – Zajtra bude pršať.
I think it will be a nice day tomorrow. – Myslím, že zajtra bude pekný deň.
I’m sure you will enjoy the concert. – Som si istá, že si ten koncert užiješ.
Predpoklady o budúcnosti založené na dôkazoch – going to
Tu už nejde o moje vlastné názory, ale o pravdepodobnosť, ktorá je podložená niečím z vonku. Ak poviem, že prejde testom, potom má dobré známky, dobre sa učí.
Ak poviem It’s going to rain, potom vidím na oblohe mraky, začalo kvapkať…
It’s going to rain soon. – Za chvíľu bude pršať. – Vidím mraky.
Mike’s going to be a father. – Mike bude otcom. – Lebo čakajú dieťa.
Plány – going to
Ak hovoríme o budúcnosti, o ktorej sme už uvažovali, použijeme going to. Vyjadrujeme tým naše zámery do budúcnosti.
I’m going to the library tomorrow. – Zajtra idem do knižnice.
I am going to read the book you recommended. – Chystám sa prečítať tú knihu, ktorú si odporučil.
Rozhodnutia urobené v momente rozprávania – will
I’ll buy an orange car. I see that it’s less expensive than the others. Kúpim si oranžové auto. Vidím, že je lacnejšie než ostatné.
Prišiel som, videl som, že je lacnejšie, tak som sa rozhodol kúpiť oranžové. Nemal som to v pláne, možno som mal vybraté iné auto, no oranžové je lacnejšie. Rozhodol som sa teda tam na tom mieste ho kúpiť.
I will sit there until the movie ends. – Budem tu sedieť, až kým film neskončí.
I’ll pick you up at six. – Vyzdvihnem ťa o šiestej.
Mark will let you know if anything changes. – Mark ti dá vedieť, ak sa niečo zmení.
Všetky tieto vety vyjadrujú okamžité rozhodnutie. Ich dej nebol dopredu premyslený.
Formálny štýl – going to
Hovorili sme, že pre vopred dohodnuté plány používame going to. To sa netýka formálnej angličtiny. Tam uprednostníme will. Going to zas uprednostníme v hovorovom štýle.
The doctor will be available from nine to eleven a.m.
Zdvorilé otázky, ponuky, návrhy, žiadosti…
V týchto typoch viet využijeme len will, nie going to.
Will you open the door? – Otvoríš dvere?
I’ll have a coffee with two sugars, please. – Dám si kávu s dvomi cukrami, prosím.
I’ll make coffee, if you want some. – Ak si dáš, spravím kávu. (Ak nie, tak ju nejdem robiť.)
Stála pravda o budúcnosti – will
Will používame pre niečo, čo je fakt. Nemusí to byť len zákon (slnko vyjde na východe), ale aj niečo, čo sa týka konkrétnej osoby = čo je pre nás fakt.
Turn around! The sun will rise in the east. – Otoč sa! Slnko vyjde na východe. (Načo pozeráš na západ?)
In the winter, birds will migrate south. – V zime budú vtáky migrovať na juh.
Will aj going to bez rozdielu vo význame
V niektorých vetách ide zameniť going to a will. Často s minimálnym rozdielom vo význame.
What are you going to do next week?
What will you do next week?
Obe vety sa pýtajú, čo budeš robiť budúci týždeň. Veta s going to dáva väčší dôraz na naplánované aktivity ako veta s will. Tá je všeobecnejšia. Prakticky sú rovnaké.
Pozrite tiež
Rozdiel medzi in a into
Doplňovačka: názvy jedál
Britská vs. americká angličtina: rozdiely v gramatike