Všetky články o podmienkových vetách:
Úvod do podmienkových viet – tu
Nultá a prvá podmienka
Nultá podmienka
Druhá a tretia podmienka
Zmiešané podmienkové vety
Test 1, Test 2
Dnes si povieme o prvých dvoch typoch podmienkových viet – nultá a prvá podmienková veta (zero and first conditional). Sú to podmienky reálne, týkajúce sa prítomnosti alebo budúcnosti. Že sú reálne znamená, že po splenení podmienky (vedľajšia veta) nastane situácia v hlavnej vete.
Zero conditional – nultý kondicionál
Nultý kondicionál používame vtedy, ak hovoríme o všeobecnej pravde, zákonitosti v prítomnosti. Touto vetou prekladáme vety typu: niečo sa stáva, keď… Nemusí to platiť pre celú populáciu, stačí, že to platí pre našu osobu.
If you don’t feed your animals, they die.
Ak nekŕmiš svoje zvieratá, zomrú.
If you don’t work, you don’t have any money.
Ak nepracuješ, nemáš peniaze.
Nultú podmienkovú vetu vytvoríme tak, že v oboch vetách použijeme prítomný čas. Namiesto if môžeme použiť aj spojku when (keď).
If you don’t drink water, you die.
O nultej podmienkovej vete si môžete prečítať aj samostatný článok (môžeme v nej použiť minulý čas?).
First conditional – prvý kondicionál
Prvý kondicionál používame pre splniteľné podmienky (reálne) a týka sa budúcnosti. Spojku if prekladáme ako „ak“. Niečo sa stane, ak sa stane niečo druhé.
If you come home in time, I’ll cook dinner.
Ak prídeš domov včas, uvarím večeru.
If she works hard, she’ll be rich.
Ak bude tvrdo pracovať, bude bohatá.
V týchto vetách sa nenachádza všeobecná pravda ani zákon. Máme tu po if podmienku, ktorá ak bude splnená, nastane situácia z hlavnej vety. Nerozprávame hypoteticky, ale o tom, čo sa môže skutočne stať.
Vzorec, podľa ktorého vyskladáme prvú podmienkovú vetu je:
You’ll be tired if you don’t stop jumping.
Poradie hlavnej vety a vedľajšej môžeme meniť bez zmeny významu:
If Petra finds her phone, she’ll give you a call.
Ak Petra nájde svoj mobil, zavolá ti.
Petra will give you a call if she finds her phone.
Petra ti bude volať, ak nájde svoj mobil.
Ak nasleduje prvá veta vedľajšia, oddelíme hlavnú a vedľajšiu vetu čiarkou. Ak nasleduje prvá hlavná veta, čiarku nepoužívame.
Poskytli sme si základné informácie k téme nultá a prvá podmienková veta. Takto sa to učí na školách a pre väčšinu používateľov to stačí. Tieto vety však nemusia byť len v takých časoch, ako sme si uviedli. Používať môžeme napríklad tiež minulý čas, should, would a pod. O tom si povieme v niektorom z budúcich článkoch pre pokročilejších.
Dôležité…
Čo by sme si mali z tohto článku zapamätať?
Pozrite tiež:
Have vs. have got
Slovné druhy – parts of speech
Clause a sentence: veta