Pri skloňovaní slova pes máme často dilemu, ktorý tvar je správny. Píše sa množné číslo tohto slova s tvrdým alebo mäkkým y/i? Záleží od vzoru a použitých prídavných mien/zámen.
Pre podstatné mená mužského rodu máme štyri vzory: chlap, hrdina, dub, stroj. Prvé dva používame pre životné podstatné mená, druhé dva zas pre neživotné. V prípade slova pes máme na výber: buď ho použijeme ako životné podst. meno, alebo ako neživotné.
PES ako životné podstatné meno – vzor chlap:
| Nominatív | psi |
| Genitív | psov |
| Datív | psom |
| Akuzatív | psov |
| Lokál | psoch |
| Inštrumentál | psami |
PES ako neživotné podstatné meno – vzor dub:
| Nominatív | psy |
| Genitív | psov |
| Datív | psom |
| Akuzatív | psy |
| Lokál | psoch |
| Inštumentál | psami |
Rozdiely vidíme nielen medzi množným číslom N psi – psy, ale aj medzi akuzatívom pl. – vidím psov/psy.
Obidva tvary sa považujú za správne:
Psy musia byť na vôdzke. = Psi musia byť na vôdzke. ✅
Rozdiel ale nastáva aj pri použití prídavných mien/zámen:
Petrove psy behajú po ulici. – Petrovi psi behajú po ulici.
Sú tam štyri zúrivé psy. – Sú tam štyria zúriví psi.
Toto krmivo je určené pre psy. – Toto krmivo je určené pre psov.
Veľmi sa nemusíme zapodievať, či použijeme jeden tvar, alebo druhý. V bežnej komunikácii, hovorovom štýle je to jedno. V odbornej literatúre sa používa skloňovanie podľa vzoru dub.
Použiť môžeme aj rozlišovanie pomocou zámen tí/tie. Ak sú to tí, tak to budú psi. Ak zas tie, tak to budú psy. V prípade, že by sme psami nazývali ľudí, použijeme skloňovanie podľa vzoru chlap.
Pozrite tiež
Hlásky v slovenčine (samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky, tvrdé, mäkké, obojaké, znelé, neznelé)
Doplňovačka y/i
Sám a samý (samo alebo samé)