O základných číslovkách sme si už hovorili v prvej lekcii. Pre zopakovanie: 0-zero, 1-one, 2-two, 3-three, 4-four, 5-five, 6-six, 7-seven, 8-eight, 9-nine, 10-ten. V tomto článku sa naučíme vytvárať zložitejšie čísla. Využívať budeme aj prípony a spojovník.

Zatiaľ najväčšie číslo, čo sme sa učili, bolo desať – ten. Nasleduje jedenásť a dvanásť – eleven, twelve. Pri číslach do dvanásť si nemáme ako pomôcť, treba sa ich naučiť naspamäť. Ďalšie budeme tvoriť pomocou pravidiel.

Čísla 13 – 19 končia na -teen

13 – 19: tieto sa končia na –teen.

(Od tohto je odvodené aj anglické pomenovanie „teenager“.)

Niektoré majú pravopisné zmeny:

3 a 13: three vs. thirteen
5 a 15: five vs. fifteen
8 a 18: eight vs. eighteen
(threeteen, fiveteen, eightteen)

🔊 K výslovnosti: čísla od 13 do 19 (čiže tie, ktoré končia na -teen), majú vedľajší prízvuk na prvej slabike, ale ten hlavný na druhej. Najsilnejšie prečítame teda druhú slabiku (fourTEEN, fifTEEN).

Čísla 20, 30, 40, 50, 60, 70, 80, 90 končia na -ty

Znovu pozor na pravopisné odchýlky: twenty, thirty, forty (nie fourty), fifty – hlavný prízvuk sa vyskytuje na prvej slabike.

21, 22, 23, 31, 32, 33…

Pre tieto čísla platí ďalšie pravidlo. Číslo si rozložíme na desiatky a jednotky, tie spojíme spojovníkom.

Spojovník musí byť súčasťou čísel bez medzier, nečítame ho. Všetky zložené čísla (thirty-two, seventy-three) prečítame s rovnakým prízvukom ako twenty-one. Čiže silnejšie druhú časť (forty-TWO, seventy-EIGHT).

• 24: twenty-four
• 48: forty-eight
• 67: sixty-seven
• 99: ninety-nine

Sto

hundred /hʌndrəd/

Číslo sto prečítame ako one hundred alebo a hundred.

Ak vás zaujíma, ako prekladáme ešte väčšie čísla, pozrite si článok o číslach po milión.