Doplňte A/AN:
| ….. orange | ….. bowl | ….. apple | ….. university |
| ….. dog | ….. project | ….. pencil | ….. notebook |
Neurčitý člen = A alebo AN?
Ako napovedá podnadpis, má dva varianty:
A /ə/
AN /ən/
Pre aký variant sa rozhodnúť?
A
- Tvar A použijeme pred slovíčkom, ktoré sa začína na spoluhlásku. Hovoríme však o vyslovenej spoluhláske, preto si všimnite napríklad:
- A university – na začiatku nevyslovujeme „u“, ale „j“. Preto dávame pred university neurčitý člen a.
AN
- AN používame pred podstatným menom (prípadne prídavným, ak stojí pred podst. menom), ktoré začína na samohlásku. Ide však o vyslovenú samohlásku, všimnite si napríklad an hour. Na začiatku nevyslovíme „h“, ale samohlásku „a“ – preto dáme pred hour neurčitý člen an.
Kedy používame neurčitý člen?
Základným pravidlom je:
len pred podstatným menom v jednotnom čísle.
Základné body:
- Pred podstatným menom v jednotnom čísle, nikdy nie v množnom.
- Hovoríme o niečom prvýkrát, je to nová informácia pre toho, kto nás počúva.
- Vo význame „nejaký“ – čiže nemáme na mysli konkrétnu vec/osobu.
- Hovoríme o profesiách (je doktor, právnik, učiteľ, kuchár, kaderník, študent atď.).
- Niekedy nahrádza číslovku one (a hundred – 100, a cup of coffee – 1 šálka, a piece of cake – jeden kúsok koláča).
Ak hovoríme o niečom prvýkrát – nová informácia
Look! I’ve got a new sweater. = Pozri! Mám nový sveter.
There’s a vase on the table. = Na stole je váza.
Používame ho vtedy, ak niekomu oznamujeme preňho novú informáciu. V prvej vete hovoríme, že máme nový sveter. Náš poslucháč (teda ten, s kým sa rozprávame) si ho nevie predstaviť, ešte ho nevidel – použiť treba neurčitý člen. Takisto vo vete s vázou – predtým sme o nej nehovorili, spomíname ju prvýkrát – treba použiť neurčitý člen.
Vo význame „nejaký“
I need to buy a lamp. = Potrebujem kúpiť (nejakú) lampu.
Tento člen používame pred podstatnými menami v jednotnom čísle vo význame „nejaký„. Ide o to, že nemyslíme nejakú konkrétnu lampu (ružovú s myškami, ktorú predávajú v miestnom obchode), ale hocijakú, bližšie neurčenú, lampu. Keď poviem a lamp – poslucháč si ju nevie predstaviť.
I need a car. = Potrebujem (nejaké) auto.
Opäť, poslucháč nevie, aké auto myslím – červené, modré, drahé, ojazdené, SUV, sedan?
Ak hovoríme o niečej profesii. Alebo je niečo súčasťou nejakého celku/skupiny.
Ak je niekto súčasťou nejakej skupiny, použijeme neurčitý člen. Nemusí to byť nutne len povolanie. Použijeme ho aj vo vetách: pes je cicavec, ruža je kvet, on je dieťa…
She’s a doctor. = Je doktorka. (Doktor ako profesia.)
Peter’s a writer. = Peter je spisovateľ. (Spisovateľ ako profesia.)
She’s a student. = Je študentka. (Študent ako profesia.)
Vo význame „jeden“.
Lucy wants a cup of tea. = Lucy chce šálku čaju. (Jednu.)
A hundred = sto (jednosto), a quarter = štvrť (jedna štvrť), a cup of tea/coffee = šálka čaju/kávy (jedna šálka)…
Často sa stáva, že býva číslovka one (jeden) vo vete nahradená práve neurčitým členom. Ten sa používa vždy len s jednotným číslom a vyslovuje sa kratšie ako one.
Kedy neurčitý člen nepoužívať?
Pre pokročilejšíchNeurčitý člen pre pokročilejších
Video Neurčitý člen pre začiatočníkov nájdete na tomto odkaze.
Čo už vieme?
V nasledujúcom článku si predstavíme člen určitý (definite article). O členoch sme sa doposiaľ naučili, že:
Poznáme tri druhy: člen určitý, neurčitý a nulový. V tomto článku sme si predstavili člen neurčitý, ktorý používame iba s podstatnými menami v jednotnom čísle, ktoré vieme jednoducho spočítať (takže nie pred látkovými podstatnými menami či podstatnými menami, ktoré označujú city, stavy atď.). Členy nám bližšie určujú podstatné meno – je teda dôležité ich používať.
Tento člen používame vtedy, ak hovoríme o niečom prvýkrát (takže náš poslucháč nevie, čo máme na mysli). Alebo ak je niečo neurčité, neznáme. Ďalej aj s názvami profesií (a lawyer – právnik, an architect – architekt, a cook – kuchár a i.).