Témou minulého článku bol neurčitý člen. Ten sa používa pre niečo neurčité, spomenuté prvýkrát, neznáme a pre niečo, čo je len v jednotnom čísle. Mohli by sme si myslieť, že člen určitý (definite article) použijeme presne naopak. Je to skutočne tak?
Podobne ako neurčitý člen, aj člen určitý má dva tvary. Nie však písané, ale tentokrát to je výslovnosť, čo sa mení.
Výslovnosť
Určitý člen má len jeden tvar, no môže mať dvojakú výslovnosť. Ako tento člen vyslovíme závisí od toho, či stojí pred spoluhláskou, alebo samohláskou.
THE /ðə/
Takto vyslovíme určitý člen vtedy, ak stojí pred vyslovenou spoluhláskou.
- Napr. the horse, the cat, the red car, the main reason…
- Pozor si dávame pri slovíčkach, ktoré majú v písanom tvare na začiatku samohlásku, no vyslovujeme spoluhlásku, napr. the university, the USA. Na začiatku týchto slov vyslovujeme /j/, preto určitý člen vyslovíme ako /ðə/.
THE /ði:/
Takto ho vyslovíme, ak stojí pred vyslovenou samohláskou.
- Napr. the only day, the apple, the exercise book…
- Niektoré slovíčka začínajú na spoluhlásku, no vyslovujeme samohlásku, napr. hour – na začiatku tohto slova vyslovujeme /a/.
Kedy používame určitý člen?
Kedže je to člen určitý, používame ho v prípadoch, kedy druhá strana v rozhovore presne vie, o akej veci/osobe hovoríme.
Známa, už spomínaná vec
Ak spomíname niečo v rozhovore po druhýkrát, použijeme člen určitý. Naopak, ak spomíname niečo prvýkrát, použijeme člen neurčitý.
Lucy’s got a new car. The car is red. = Lucia má nové auto. To auto je červené. (V prvej vete sme oznámili novú informáciu – má nové auto. V druhej vete už poslucháč vedel, o ktorom aute je reč = o tom Luciinom aute.)
The picture is beautiful. = Ten obraz je nádherný. (Zrejme stojí pri ňom a ukazuje naň, aký je pekný. Jedná sa teda o ten konkrétny obraz.)
Hovoríme o niečom, čo je len jedno.
Napr. Slnko, Zem, Mesiac, svet…
The sun is shining. (Slnko je len jedno, poslucháč presne vie, o ktorom slnku hovoríme – o tom jednom, ktoré máme.)
Superheroes usually save the world. (Superhrdinovia zvyčajne zachránia svet.)
The phone is ringing. Zvoní telefón. (Predpoklad je, že v dome je len jeden telefón a každý vie, že práve ten zvoní.)
V zmysle „ten, tá, to“
Can you see the tree? = Vidíš ten strom? (Na mysli mám ten konkrétny strom, ktorý stojí napríklad pred nami, nie hocijaký strom.)
The dog is running here. = Ten pes beží sem. (Všetci ho vidíme, takže vieme, o akom psovi je reč.)
Pred radovými číslovkami, superlatívmi príd. mien
V spojení s podstatným menom.
Napr. the youngest brother, the tallest boy, the most interesting book, the third chance (tretia šanca), the second rule (druhé pravidlo), the fifth lesson (piata hodina/lekcia)…
S niektorými názvami krajín, pohorí, riek, oceánov
Napr. The Netherlands (Holandsko), The USA, The Philippines (Filipíny), The Himalayas (Himaláje), the Atlantic Ocean…
A vs. THE
Hlavným rozdielom medzi neurčitým a určitým členom je, že určitý člen používame aj s podstatnými menami v množnom čísle. Pre neurčitý člen toto neplatí (len s jednotným číslom).
Takisto sa pokojne používa aj s nepočítateľnými (látkovými, abstraktnými) podstatnými menami. Napr. the salt, the milk… A to vtedy, ak hovoríme o konkrétnej soli, o konkrétnom mlieku.
Kedy určitý člen nepoužiť?
Pre pokročilejších určitý člen (definite article)