Členy v slovenčine nepoznáme. Namiesto nich používame (nie vždy) ukazovacie zámená (the man – ten muž, a car – nejaké auto). V angličtine majú však veľmi veľký význam, ich nepoužitie častokrát vyúsťuje do toho, že veta stráca zmysel.

Úvod do členov

Poznáme tri druhy členov:

1. neurčitý (určuje nám podstatné meno do kategórie „neurčité, neznáme“),
2. určitý (určuje nám podstatné meno do kategórie „určité, známe“),
3. nulový ( že vo vete nie je).

Členy majú svoje stanovené zásady použitia, no jedna z nich je taká „naj“:

Člen určitý (the) dávame pred podstatné meno, ktoré je pre poslucháča známe (the room – poslucháč vie, ktorú izbu máme na mysli). Člen neurčitý (a/an) dávame pred podstatné meno, ktoré spomíname prvýkrát – je pre poslucháča neznáme (a room – druhá strana nevie, akú izbu myslím).

Ak by sme členy nepoužívali správne, prípadne by sme ich nepoužívali vôbec, mohlo by to zapríčiniť nedorozumenie.

Niektoré podstatné mená člen niekedy majú, inokedy nie (napr. go to school). A niektoré ho nepoužívajú všeobecne (on Monday, in September, to have lunch). Správne používanie sa dá naučiť praktickým používaním, čítaním a počúvaním. Ich použitie závisí od pravidiel, ktorých nie je málo.

Na začiatok sa naučíme hlavne:

• Neurčitý člen a jeho podoby (kedy použiť a a kedy an).
• Čo je určitý člen a ako ho vyslovujeme (the).
• Hlavné rozdiely medzi urč. a neurč. členom (čiže známa vs. neznáma informácia).

Ako prvým začneme neurčitým členom (indefinite article). Povieme si, kedy použiť jeho tvar a a kedy an, ako tieto tvary vyslovujeme, spomenieme tiež hlavné zásady používania. Z nich najdôležitejšia je, že sa používa len s podstatným menom v jednotnom čísle.

Pre pokročilejších čo sú to členy.