Členy v slovenčine nepoznáme. Navyše, ich používanie má veľa pravidiel, ktoré majú zas veľa výnimiek. Kvôli tomu sa ich častokrát učíme naspamäť. V slovenčine namiesto členov používame (nie vždy) ukazovacie zámená (the man – ten muž, a car – nejaké auto).
Členy pre začiatočníkov
Poznáme tri druhy členov:
- neurčitý (určuje nám podstatné meno do kategórie „neurčité, neznáme“),
- určitý (určuje nám podstatné meno do kategórie „určité, známe“),
- nulový (nie je).
Členy majú svoje stanovené zásady použitia, no jedna z nich je taká „naj“:
- Člen určitý (the) dávame pred podstatné meno, ktoré je pre poslucháča známe (the room – poslucháč vie, ktorú izbu máme na mysli).
- Člen neurčitý (a/an) dávame pred podstatné meno, ktoré spomíname prvýkrát – je pre poslucháča neznáme (a room – poslucháč nevie, akú izbu myslím).
Ak by sme členy nepoužívali správne, prípadne by sme ich nepoužívali vôbec, mohlo by to zapríčiniť nedorozumenie.
Niektoré podstatné mená zas člen niekedy majú, inokedy nie. Správne používanie členov sa dá naučiť praktickým používaním, určite nie memorovaním poučiek. I keď – je viac než žiaduce, aby sme niektoré pravidlá poznali.
Na začiatok sa naučíme hlavne:
- Neurčitý člen a jeho podoby (kedy použiť a a kedy an).
- Čo je určitý člen a ako ho vyslovujeme (the).
- Hlavné rozdiely medzi urč. a neurč. členom (čiže známa vs. neznáma informácia).
Ak ste si prečítali tento článok, prípadne pozreli úvodné video, zrejme už máte približnú predstavu, o čom si ideme hovoriť. Pokračovať budeme neurčitým členom. Povieme si, kedy použiť a a kedy an, ako ich vyslovovať a spomenieme hlavné zásady jeho použitia. Dôležité je vedieť, že sa používa len s podstatným menom v jednotnom čísle.
Pre pokročilejších odporúčame tento článok, kde si predstavujeme členy.