V našom kurze pre začiatočníkov sme si už jedno musieť spomínali. Konkrétne to bolo sloveso must. Lenže musieť nemusíme prekladať len ako must, máme aj druhú možnosť, o ktorej si povieme dnes.
Hovorili sme si takisto aj o slovese HAVE/HAVE GOT s významom mať. Ak však k tomuto slovesu pridáme „to“ zmení svoj význam na „musieť„.
Prítomný čas
Pri slovesách can a must sme si spomínali, že modálne slovesá majú len jeden základný tvar pre všetky osoby (čiže nepriberajú koncovku -s v 3. os.). Pri tomto slovese to však neplatí:
V 3. osobe j. č. máme tvar HAS TO / hæz tə/.
Zápor a otázka
Zápor a otázku budeme tvoriť pomocou:
- DO/DOESN’T v otázke
- DON’T/DOESN’T v zápore
Záporné tvary:
Otázka:
Krátka odpoveď:
- Yes, I do.
- No, I don’t.
Have to (musieť) v minulom čase
Toto sloveso sa bežne používa aj v minulom čase, pričom zachováva všetky vyššie spomenuté princípy tvorby, akurát v minulom čase:
Modálne sloveso MUST (tiež musieť) nemá tvar pre minulý čas (musted), preto, ak chceme povedať: Musel som ísť do práce. Použijeme sloveso HAD TO: I had to go to work.
Kedy have to používame?
Využívame ho podobne ako must, s veľmi podobným významom musieť. Nasleduje po ňom sloveso v základnom tvare (I have to sit down, she has to come). V tretej osobe jednotného čísla sa mení na HAS TO (he has to). V minulom čase sa nám toto sloveso mení na HAD TO a otázku a zápor tvorí s pomocným slovesom DID/DIDN’T.
Why do we have to stand here? Prečo tu musíme stáť?
Does she have to wash her hands? Musí si umyť ruky?
I have to go and buy some vegetables. Musím ísť a kúpiť nejakú zeleninu.
Did she have to go by bus? Musela ísť autobusom?
You didn’t have to meet her. Nemusel si sa s ňou stretnúť.
KONIEC 10. LEKCIE
Pokračovať budeme 11. lekciou, kde si povieme niečo
o budúcnosti s „going to“, zo slovnej zásoby si spomenieme
tému počasia či voľného času a zábavy.