Sloveso have to (musieť)

V našom kurze pre začiatočníkov sme si už jedno musieť spomínali. Konkrétne to bolo sloveso must. Lenže musieť nemusíme prekladať len ako must, máme aj druhú možnosť, o ktorej si povieme dnes.

Hovorili sme si takisto aj o slovese HAVE/HAVE GOT s významom mať. Ak však k tomuto slovesu pridáme „to“ zmení svoj význam na „musieť„.

Prítomný čas

Pri slovesách can a must sme si spomínali, že modálne slovesá majú len jeden základný tvar pre všetky osoby (čiže nepriberajú koncovku -s v 3. os.). Pri tomto slovese to však neplatí:

V 3. osobe j. č. máme tvar HAS TO / hæz tə/.

Zápor a otázka

Zápor a otázku budeme tvoriť pomocou:

• DO/DOESN’T v otázke
• DON’T/DOESN’T v zápore

Záporné tvary:

Otázka:

Krátka odpoveď:

• Yes, I do.
• No, I don’t.

Have to (musieť) v minulom čase

Toto sloveso sa bežne používa aj v minulom čase, pričom zachováva všetky vyššie spomenuté princípy tvorby, akurát v minulom čase:

Modálne sloveso MUST (tiež musieť) nemá tvar pre minulý čas (musted), preto, ak chceme povedať: Musel som ísť do práce. Použijeme sloveso HAD TO: I had to go to work.

Kedy have to používame?

Využívame ho podobne ako must, s veľmi podobným významom musieť. Nasleduje po ňom sloveso v základnom tvare (I have to sit down, she has to come). V tretej osobe jednotného čísla sa mení na HAS TO (he has to). V minulom čase sa nám toto sloveso mení na HAD TO a otázku a zápor tvorí s pomocným slovesom DID/DIDN’T.

Prehľad:

KONIEC 10. LEKCIE

Pokračovať budeme 11. lekciou, kde si povieme niečo
o budúcnosti s „going to“, zo slovnej zásoby si spomenieme
tému počasia či voľného času a zábavy.