Čas čítania: ⏳5 min.
V angličtine môžeme budúcnosť vyjadriť rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je pomocné sloveso will, ktoré sa používa v štyroch budúcich časoch. Základným je práve future simple. Vyjadrujeme ním rozhodnutia, ktoré sme urobili v momente rozprávania, sľuby, ochotu a naše domnienky či predpovede.
Kompletný prehľad časov s odkazmi a užitočnými informáciami nájdete v ⚓ sprievodcovi anglickými časmi.
„Vzdelanie je naším pasom do budúcnosti, pretože zajtrajšok patrí tým, ktorí sa naň pripravujú už dnes.
Malcolm X
Obsah
Tvorba budúceho času
Future simple má jednoduchú tvorbu, potrebujeme slovíčko:
WILL 🔊 /wɪl/
Will je modálne pomocné sloveso, takže po ňom nasleduje plnovýznamové sloveso v základnom tvare. Je vo všetkých osobách rovnaké.
I will do
she will see
they will go
we will be
V komunikácii sa skracuje – apostrof + ll:
I’ll do
you’ll see
we’ll make
Takéto skrátené tvary vyslovíme tak, že k výslovnosti osobného zámena pridáme /l/ – we’ll /wi:l/. Príklad: I’ll do 🔊.
Zápor a otázka s will
Zápor
- tvorí pomocou not
- will not
- skrátene won’t 🔊 /wəʊnt/
I won’t ➜ I will not
he won’t ➜ he will not
we won’t ➜ we will not
Otázka
- zmena slovosledu medzi podmetom a will
- v krátkej odpovedi ➜ will, won’t
I will speak. ➜ Will I speak?
– Yes, I will.
– No, I won’t.
She will eat the potatoes. ➜ Will she eat the potatoes?
– Yes, she will.
– No, she won’t.
Staré zdroje uvádzajú použitie slovesa shall pri tvorbe budúceho času v prvej osobe (I shall, we shall). V minulosti sa to tak používalo, no v dnešnej dobe sa to považuje za zastaralé. Prirodzené je používať will pre všetky osoby. Všetky časy v angličtine majú presne definované, kedy ich použiť. To platí aj pre budúcnosť. Iný čas použijeme pre plán, iný pre prebiehajúcu činnosť a iný pre fakt.
Viac o budúcich časoch v angličtine.
Použitie future simple
Tento čas sa používa v štyroch základných prípadoch:
- Jednoduchá budúcnosť – čo si myslím, čo sa rozhodujem, čo bude v budúcnosti (+ prvá podmienková veta).
- Subjektívna predpoveď – čo si myslím, že sa stane.
- Zdvorilosť, sľuby.
- Rozhodnutia v momente rozprávania (bez predošlého plánu).
① Jednoduchá budúcnosť.
Budúcnosť s will používame, keď hovoríme o budúcnosti vo všeobecnosti. Podobne ako present simple pre prítomnosť vo všeobecnosti a past simple pre minulosť.
I’ll do that. – Spravím to.
How will you go there? – Ako tam pôjdeš?
Do you think you will come on time? – Myslíš si, že prídeš načas?
② Predpoveď založená na subjektivite.
Will sa používa, ak si myslíme, že by sa niečo mohlo stať. Nemáme dôkazy o tom, že sa to stane, ani sa to stať nemusí. Sú to naše domnienky, predpoklady, názory. Napr. dnes bude snežiť. Hoci sa nemračí ani nemrzne, ale myslím si, že bude snežiť. Použijeme will. Naopak, ak by boli nejaké objektívne dôkazy, že bude snežiť (mraky, mráz, padajúce vločky), použili by sme going to.
It’ll snow today. – Dnes bude snežiť.
Ask him. He’ll know the answer. – Spýtaj sa ho. On bude vedieť odpoveď (asi?).
③ Všeobecná pravda v budúcnosti.
Toto použitie je podobné ako použitie present simple v prítomnosti.
This is a very strong shelf. It’ll hold at least fifty books. Toto je veľmi silná polica. Udrží najmenej päťdesiat kníh.
My new rose will surely die because I always forget to water my plants. Moja nová ruža určite zvädne, pretože stále zabúdam polievať kvety.
④ Rozhodnutia, ktoré neboli plánované.
Ak sa v rozhovore rozhodneme o nejakej skutočnosti bez toho, aby bola naplánovaná, použijeme will.
I’ll go there by car and stay in a hotel for two nights. – Pôjdem tam autom a zostanem dve noci v nejakom hoteli.
Viac o rozdiele medzi will a going to.
⑤ Zdvorilé ponuky, prosby…
Will použijeme vo vetách, ktoré sú zdvorilé (niekoho žiadam, prosím, objednávam si, navrhujem…). V takomto prípade je will naozaj na mieste. Ak chceme vyjadriť nejaký návrh, tak v 1. osobe jednotného a množného čísla je shall stále aktuálne, hlavne v britskej angličtine.
Will you open the door? – Otvoríš dvere? (žiadam)
I’ll take you home. Don’t worry. – Ja ťa vezmem domov. Neboj sa. (navrhujem)
I’ll have vanilla ice cream, please. – Dám si vanilkovú zmrzlinu, prosím. (objednávam si)
Shall we go for a coffee? – Pôjdeme na kávu? (navrhujem)
Viac o slovese shall a jeho (ne)modernom použití
⑥ Prvá podmienková veta
Will sa používa v prvej podmienkovej vete: if + present simple, will + základný tvar slovesa. Po if sa obyčajne will nepoužíva, pokiaľ nezdôrazňujeme nejakú emóciu (láskavosť, veľmi slušnú žiadosť…). To je však zriedkavé použitie, obyčajne je will po if chyba.
Pro tip: If you will wait a moment, I’ll check it for you. – Ak budete taký láskavý a počkáte chvíľu, pozriem vám to. Samozrejme, veta je správna bez will v prvej časti (po if). Ale vyjadrujeme tým veľkú zdvorilosť. Do bežnej konverzácie to však nepatrí.
If you study, you will pass the exam.
If you help us, we will finish faster.
Budúci čas s will – zhrnutie
Will je modálne sloveso. Vyjadruje teda aj náš postoj, nielen čistú budúcnosť. Preto sa používa na vyjadrenie sľubov, žiadostí, subjektívnych predpovedí a podobne.
Ak chceme vyjadriť plány alebo objektívne predpovede, použijeme going to.
Viac o will vs. going to.
Typické chyby s will
Will po if v podmienkových vetách: If it will rain, I will stay at home. ❌
- Po if používame v podmienkových vetách s budúcim významom present simple.
- Správna verzia: If it rains, I will stay at home. ✅
- To isté aj v časových vetách: When you arrive, call me. ✅
Zámena will a going to: Look at those clouds. It will rain. ❌
- Vidím dôkaz = použijem going to.
- Správna verzia: Look at those clouds. It is going to rain. ✅
Publikované: 4. decembra, 2020