Čím sú časy komplikovanejšie, tým je ich použitie jednoduchšie. Alebo aspoň – menej pravidiel. To platí aj pre future perfect – predbudúci čas. Nazýva sa tiež ako budúci čas dokonavý. Označuje totiž deje, ktoré budú v nejakom momente v budúcnosti dokončené.
Základom jeho tvorby je: will + have + tretí tvar.
Predbudúci čas a jeho tvorba
Budúce časy obsahujú vždy sloveso will (pokiaľ sa nebavíme o going to alebo iných spôsoboch prekladu budúcnosti). Všetky perfect časy zase nejakú podobu have + minulé príčastie. Keď si toto dáme dokopy, dostaneme:
will + have + past participle
Past participle – minulé príčastie: je tzv. tretí stĺpec zo slávnej tabuľky nepravidelných slovies (drink – drank – drunk). Pri pravidelných slovesách sa tvorí rovnako ako minulý čas – pomocou koncovky -ed (listen – listened – listened).
Zápor tvoríme pomocou NOT, ktoré pridávame k will, možný je aj skrátený tvar WON’T:
I won’t have been
she won’t have gone
Otázka je klasicky, prehodením slovosledu medzi will a podmetom:
will I have been?
will she have gone?
Krátka odpoveď obsahuje will. (Yes, I will x No, I won’t)
Použitie
Tento čas použijeme pre nejaký dej, ktorý bude dokončený okolo nejakého momentu v budúcnosti. Nehovoríme teda o priebehu, ale o ukončení deja v určitom bode.
Lucy will have left by the time we stop arguing. – Lucia už bude preč, než sa my prestaneme hádať.
What about we meet at five? It’s too late. I will have been at work by then. – Čo keby sme sa stretli o piatej? To je neskoro. O takom čase už budem v robote.
Kedy tento čas nepoužiť?
Čas, kedy bude dej hotový, nemusí byť vyjadrený len časovým určením. Môže to byť pokojne ďalšia veta, ktorá určuje líniu deja. Často s týmto časom používame by:
by the end of the month, by the end of the year, by the time, before…
Dokonavé slovesá poznáme zo slovenčiny. Sú to slovesá, ktoré v budúcom čase nepoužijeme so slovom budem. Napr. prečítať (=budem prečítať). V angličtine sa takto nerozlišujú. No môže nám to slúžiť ako pomôcka. V tomto čase ide práve o dokončenie deja (takže nie budem čítať, ale prečítam; nie budem variť = ale budem mať navarené).
Budúci čas x budúci čas dokonavý – významový rozdiel
Študenti sa učia predbudúce časy spomedzi všetkých časov ako posledné. Do veľkej miery je to preto, že sa používajú menej často. Vieme nimi odlíšiť podobne znejúce vety.
(A) O desiatej budem piecť tortu.
(B) O desiatej upečiem tortu.
(C) O desiatej budem mať tortu už upečenú.
(A) I will be baking a cake at ten.
(B) I will bake a cake at ten.
C) I will have baked a cake by ten.
Continuous časy vyjadrujú priebeh deja (pečenie torty), nesústredia sa na dokončenosť (hotová torta). Vo vete B použitý jednoduchý future. Jednoduchými dejmi nevyjadrujeme proces, ale zámer (upiecť tortu). (C) veta obsahuje future perfect. Pretože future perfect simple vyjadruje dokončenie (hotová torta). Samozrejme, ku každej vete by bol vhodný doplniť aj kontext, obzvlášť k tej s future perfect časom.
V prípadoch jednoduchosť kontra zložitosť vyhráva vždy jednoduchosť. Ak môžem jednu vetu preložiť dvojako bez zmeny významu – volím jednoduchší spôsob. Nie všade, kde máme by, použijeme present perfect:
When can we meet in the park? – I will be home by six, so we can meet at seven.
Budúce časy si určite bližšie porovnáme v samostatnom článku.
Pozrite tiež
Časové vety (time clauses)
Sloveso byť (to be) komplexný prehľad
Subject and object pronouns (osobné zámená)