Slovesá must a have to majú skoro rovnaký význam – musieť. Používajú sa však rozdielne a vo svojich záporných tvaroch sa odlišujú úplne – mustn’t (nesmieť, zákaz), don’t have to (nemusieť, nemať povinnosť). Prejdeme si tieto slovesá od A po Z. Od tvorby až po detailné použitie a jemné významové rozdiely. Všetky modálne slovesá nájdete ⚓ vo veľkom prehľade.
Obsah článku
Výslovnosť:
- must 🔊 /mʌst/ musieť
- have to 🔊 /ˈhæv tə/ musieť
Tvorba viet s must a have to
Obidve tieto slovesá vyjadrujú v podstate to isté. Must je charakteristické modálne sloveso, no have to by sa medzi modálne radiť nemalo, nakoľko nespĺňa ich základné charakteristiky, okrem jednej: modálne slovesá spájame s plnovýznamovým slovesom, aby veta dávala zmysel.
Rozdiely v tvorbe medzi must a have to:
| Must /mʌst/ | Have to /ˈhæf tə/ | |
|---|---|---|
| Tvorba otázky | Must you…? | Do you have to? |
| Tvorba záporu | You must not… You mustn’t… | You don’t have to… |
| Iné tvary | Len must. | had to, will have to, having to. |
| 3. osoba j. č. | She must study. | She has to study. |
| Typické chyby | ❌ Do you must? ❌ Will must, musting. ❌ She musts. | ❌ You haven’t to. |
Použitie must a have to
Obidve prekladáme ako „musieť“ avšak s menším rozdielom:
- MUST: subjektívna povinnosť, nutnosť, vychádzajúca od hovoriaceho
- HAVE TO: objektívna povinnosť, nutnosť, vychádzajúca z toho, čo je dané
Must použijeme pre povinnosť, ktorú si ukladáme, prípadne niekomu ju ukladá hovoriaci. Have to použijeme pre povinnosť, ktorá je nám uložená externým zdrojom (napr. zákon). Porovnajme si rozdiely medzi podobnými vetami (v zátvorke sú uvedené možné dôvody):
I must come home at ten p.m. = Musím prísť domov o desiatej večer. (Pretože si chcem ešte do 11tej čítať napríklad.)
I have to go to school. = Musím chodiť do školy. (Povinná šk. dochádzka.)
She must call me. = Musí mi zavolať. (Lebo som to povedal.)
She has to call me. = Musí mi zavolať. (Lebo som jej nadriadený a podľa zmluvy ma musí informovať.)
Rozdiely medzi must a have to v kladnom tvare:
- Must: musieť vychádza od hovoriaceho.
- Have to: niečo nariadené zákonmi, inými ľuďmi.
Z hľadiska formálnosti je must formálnejšie ako have to (to sa používa skôr v hovorovej reči).
Mustn’t a don’t have to: rozdiel v zápore
V zápore je rozdiel medzi nimi o veľa citeľnejší.
V angličtine to nefunguje ako v slovenčine. Preto:
- mustn’t 🔊= nesmieť
- don’t have to = nemusieť
Kladný tvar must udeľuje prísny príkaz a záporný tvar opak – prísny zákaz. Have to a jeho kladný tvar konštatuje, že nejaký zákaz existuje. Naopak, jeho záporný tvar konštatuje, že daný zákaz neexistuje.
| Mustn’t | Don’t have to | |
|---|---|---|
| Význam | Nesmieť. | Nemusieť. |
| Vyjadruje | Prísny zákaz. | Neexistujúcu povinnosť. |
| Príklad | You mustn’t drive fast here. 🔍 | You don’t have to eat it if you don’t want to. 🔍 |
You mustn’t lie. = Nesmieš klamať. (Zakazujem ti to.)
You don’t have to lie. = Nemusíš klamať. (Môžeš povedať pravdu.)
You mustn’t smoke here. = Nesmieš tu fajčiť. (Čo si to dovoľuješ tu fajčiť, nepáči sa mi to.)
You don’t have to smoke here. = Nemusíš fajčiť tu. (Môžeš fajčiť aj tam, aj tam…)
Minulosť a budúcnosť
Doteraz sme hovorili len o prítomnosti a významoch týchto slovies v prítomnosti. Čo ale ak chceme povedať „budem musieť„? V prípade budúcnosti máme na výber dve možnosti. Must a have to tu majú dosť rozdielne použitie. Must síce nemá budúci čas (❌ will must), ale môže sa použiť aj v budúcom význame vo svojom základnom tvare ➜ must. Bežnejšie v konverzácii je však will have to.
V budúcom čase použijeme:
- Must v jeho základnom tvare:
Next year, I must buy a car. - Will have to alebo be going to have to:
Next year, Peter will have to sell his house.
V minulom čase sa must použiť nedá. Modálne slovesá používajú tzv. opisné tvary. Opisným tvarom pre must je have to. V minulom čase v tvare: had to
They had to accept the offer. – Museli prijať tú ponuku.
She had to admit he was right. – Musela uznať, že mal pravdu.
Zápor v minulosti
Had to (musel som) funguje ako opisný tvar ku kladnému must (musieť). Ale k jeho zápornej verzii mustn’t (nesmieť) ho využiť nemôžeme, pretože má iný význam ➜ didn’t have to (nemusel som, nemal som povinnosť). Ako opis k mustn’t teda využijeme najčastejšie:
⭐ was/were not allowed to (nemať dovolené, nesmieť).
I wasn’t allowed to speak. – Nesmel som hovoriť.
They weren’t allowed to go to the party. – Nesmeli ísť na párty (nemali dovolené).
Ostatné tvary
Keďže must má len svoj jediný tvar, v ostatných ho nahrádzame opisom. Najuniverzálnejší opis je have to, pretože môže utvoriť aj ingovú formu či infinitív. Tieto tvary však nemajú až tak časté využitie.
- Ing forma: be having to.
- Present perfect: have had to.
- Infinitív: To have to.
I don’t want to have to wake up at 5 a.m. every day. 🔍
If it rains, we might have to cancel the outdoor lesson. 🔍
I’m sorry I’m late, I’ve had to deal with an urgent problem. 🔍
I hate having to explain the same thing over and over again. 🔍
Doplňujúce príklady
Zobraziť vety s must a have to
Children don’t have to go to school on Saturdays and Sundays. = Deti nemusia chodiť do školy cez soboty a nedele.
Do they have to talk so much? = Musia toľko rozprávať?
You must stay here and wait. = Musíš tu stáť a čakať.
She mustn’t wear pink clothes. = Nesmie nosiť ružové oblečenie.
He wasn’t allowed to use his father’s car. = Nemal dovolené (nesmel) použiť auto svojho otca.
Prehľad na záver
Publikované: 30. januára, 2021