Slovesá môžu mať rôzne spôsoby (moods). V slovenčine poznáme oznamovací, rozkazovací a podmieňovací. V angličtine poznáme takisto oznamovací (indicative) a rozkazovací (imperative). Namiesto podmieňovacieho sa do spôsobov zaraďuje tzv. konjunktív (subjunctive). Dnes si spolu priblížime rozkazovací spôsob a metódy jeho tvorby v angličtine.
Tvorba rozkazovacieho spôsobu
Rozkazovací spôsob tvoríme väčšinou pre 2. osobu – choď, choďte. Prípadne pre 1. osobu množného čísla – poďme.
2. osoba
V druhej osobe jednotného alebo množného čísla sa rozkazovací spôsob tvorí najjednoduchšie, a to pomocou:
slovesa v základnom tvare (bez to) bez podmetu
come, go, stand, write, ask, eat, speak, run, close, open
POZOR základný tvar nie je to isté čo prítomný čas – základný tvar je vo všetkých osobách rovnaký, je to typický slovníkový tvar (read, ask, write, sit).
Veta v rozkazovacom spôsobe neobsahuje podmet:
Come here. Poď/te sem
Lend me your book. Požičaj mi tvoju knihu.
Speak more loudly. Hovor hlasnejšie.
Listen carefully. Počúvaj pozorne.
Call me. Zavolaj mi.
Zákaz v 2. osobe
Všetko ostáva, akurát pridáme slovíčko:
DON’T
Don’t come here. Nechoď/te sem.
Don’t run. Nebehaj.
Iste ste si všimli, že rozkazovacie vety za sebou majú bodku, nie výkričník. V angličtine obvykle za rozkazovacími vetami nepíšeme výkričník.
Rozkazy pre ostatné osoby
V angličtine pre ostatné osoby imperatív nenájdeme. Namiesto obyčajného imperatívu si ale môžeme pomôcť opisným:
LET
V prvej osobe množného čísla použijeme staré známe let’s:
Let’s watch TV. (Poďme pozerať telku.)
Všimnite si, že aj v slovenčine používame pomocné slovíčko (poďme), v angličtine na toto slúži slovíčko let.
Zákazy pre ostatné osoby
Podobne ako v druhej osobe, i v tomto spôsobe môžeme utvárať zápor. Tvorí sa dvojako. Záleží od toho, či sme v hovorovej angličtine, či vo formálnej. Napríklad:
Let’s eat something (poďme niečo zjesť).
Don’t let’s eat anything. (inf)
Do not let us eat anything (f).
Tento spôsob je častejší:
Let’s not eat anything (inf) = Let us not eat anything (f).
Zápor v iných osobách tvoríme teda pomocou don’t alebo len s not. Oba spôsoby sú správne, častejšie sú vety s Let’s not… Naopak, ak sa vyjadrujeme formálne, použijeme plné tvary.
Slovíčko let môže byť dvojzmyselné, jeho tvar vo formálnej angličtine prirovnáme skôr k dovoleniu ako k typu rozkazu.
V ostatných osobách – on, ona, ja, oni – sa rozkazovací spôsob utvoriť nedá. Ani v slovenčine sa to nepoužíva. Môžeme však utvoriť vety s: let + predmetové osobné zámeno (him, her, them). Ale to už rozkaz nie je. Aj v slovenčine, ak chceme rozkázať niečo sami sebe, povieme si to v druhej osobe (v duchu :D). Porovnajte tieto vety, či vám znejú ako rozkazy:
My dress is too short. – Oh, let me see. = Moje šaty sú moc krátke. – Pozriem sa.
Let him explain it to you. – Nech ti to vysvetlí.
V prvej osobe je v nespisovnom prejave možný aj tvar lemme namiesto let me.
Ako rozkazovací spôsob zjemniť, sprísniť…
Rozkazovací spôsob v angličtine môže mať rôzne podoby, nielen obyčajné sit down. Pre jeho zdôraznenie môžeme použiť sloveso DO. To náš rozkaz zdôrazní.
Do sit down. – Sadnite si.
Do be patient. – Buď trpezlivý.
Rozkaz (aj zákaz) môžeme spraviť adresný, prípadne ešte úpenlivejší (prísnejší):
You go out! – Ty choď von! (prísny, úpenlivý)
Open the door, Mandy. – Otvor dvere, Mandy. (adresovaný Mandy)
V zákaze (čiže v zápore) ide prvé don’t až potom podmet:
Don’t you sing again. – Ty už znova nespievaj.
Naopak, zjemniť rozkaz môžeme pomocou vetných dôvetkov.
Let’s have a drink, shall we?
Make coffee, will you?
Použité môžu byť aj záporné dôvetky, význam skúste posúdiť sami:
Stop jumping, can’t you? – Prestaň skákať. (Nemôžeš s tým už prestať?)
Zjemniť rozkaz môžeme aj obyčajným slovkom prosím:
Sit down, please. = Sadni si, prosím.
Pomocou rozkazovacieho spôsobu môžeme robiť aj ponuky:
Have another glass of wine. = Dajte si ešte pohár vína.
V rozkazovacom spôsobe môže byť použité aj neurčité zámeno (somebody, everybody):
Somebody help him! – Niekto mu pomôžte!
Pozrite tiež