Don’t eat it. Don’t worry. Sit down. Takéto vety vidíme a počujeme veľmi často – keď nám niekto niečo prikazuje, zakazuje, pozýva nás alebo keď čítame rôzne návody a inštrukcie. V tomto článku si ukážeme, ako funguje rozkazovací spôsob (imperative mood) v angličtine.
Ste začiatočník? Rozkazovací spôsob pre A1.
Obsah
Tvorba rozkazovacieho spôsobu v rôznych osobách
Rozkazovací spôsob sa tvorí väčšinou pre:
- 2. osobu: choď, choďte.
- 1. osobu množného čísla: poďme.
Rozkazovací spôsob v 2. osobe: choďte!
V druhej osobe jednotného (choď) alebo množného čísla (choďte) sa rozkazovací spôsob tvorí veľmi jednoducho:
pomocou základného tvaru slovesa a bez podmetu
Come. Go. Stand up. Write. Eat. Speak.
Príklady rozkazovacieho spôsobu vo vetách:
Come here. 🔍
Lend me your book, please. 🔍
Listen carefully. 🔍
Podobným spôsobom môžeme utvoriť záporný rozkaz, teda zákaz. Pridávame len:
don’t
Don’t come here. Don’t stand up. Don’t speak.
Don’t run. 🔍
Don’t leave me. 🔍
Do not place it here. 🔍
Rozkazovací spôsob v ostatných osobách
Imperatív pre ostatné osoby tvoríme opisným spôsobom: pomocou slovíčka let.
Let
Let’s go somewhere. Let’s try something.
Let’s watch TV. 🔍
Let’s do something useful. 🔍
Zákazy pre ostatné osoby
So záporom to tentokrát nie je jednoznačné, tvorí sa dvojako, v závislosti od formálnosti.
| Let’s not sit down. (Nesadajme si.) | Hovorový, najčastejší tvar. |
| Don’t let’s sit down. | Hovorový, starší, zriedkavejší tvar. |
| Do not let us sit down. | Formálny tvar. |
Tento spôsob v komunikácii prevláda:
Let’s not eat anything (inf) = Let us not eat anything (f).
Všetky uvedené spôsoby tvorby záporu sú správne, ale v komunikácii je častejšie Let’s not… Vo formálnom prejave uprednostníme, samozrejme, plné tvary. V ostatných osobách (on, ona, ja, oni) sa rozkazovací spôsob utvára štýlom: let + predmetové osobné zámeno (him, her, them). Ide však skôr o opisný tvar než doslovne rozkaz/zákaz.
My dress is too short. – Oh, let me see. = Moje šaty sú príliš krátke. – Pozriem sa.
Let him explain it to you. – Nech ti to vysvetlí.
V prvej osobe je v neformálnom prejave možný aj nespisovný tvar lemme (= let me).
Ako rozkazovací spôsob zjemniť, sprísniť…
Rozkazovací spôsob v angličtine môže mať rôzne podoby, nielen obyčajné sit down. Na jeho zdôraznenie môžeme použiť sloveso „do“. To náš rozkaz zdôrazní.
Do sit down. – Sadnite si.
Do be patient. – Buď trpezlivý.
Hoci sa podmet zvyčajne neuvádza, môže byť vyjadrený kvôli dôrazu (bude prísnejší) alebo spresneniu, komu je určený.
You go out! – Ty choď von! (prísny, úpenlivý)
Open the door, Mandy. – Otvor dvere, Mandy. (adresovaný Mandy)
Do not ever do that again. – Nikdy viac to už neurob.
Don’t you dare touch it. – Neopováž sa toho dotknúť.
V zákaze (čiže v zápore) ide prvé don’t až potom podmet:
Don’t you ever sing that again. – Ty to už znova nespievaj.
Naopak, zjemniť rozkaz môžeme pomocou vetných dôvetkov.
Let’s have a drink, shall we?
Make coffee, will you?
Použité môžu byť aj záporné dôvetky, význam skúste posúdiť sami:
Stop jumping, can’t you? – Prestaň skákať. (Nemôžeš s tým už prestať?)
Zjemniť rozkaz môžeme aj obyčajným slovkom prosím:
Sit down, please. = Sadni si, prosím.
Pomocou rozkazovacieho spôsobu môžeme vyjadriť ponuku:
Have another glass of wine. – Dajte si ešte pohár vína.
Môžeme použiť tiež neurčité zámená alebo príslovky always a never:
Somebody help him! – Niekto mu pomôžte!
Never do it again! – Nikdy viac to už nerob!
Always check your messages. – Vždy si skontroluj správy.
Vo veľmi formálnom či literárnom štýle môžeme naraziť na frázu let there be (nech je).
Let there be light. – Nech je svetlo.
Rozkaz v nepriamej reči
Rozkazy nemusíme tvoriť len priamo, ale aj nepriamo. V takomto prípade využijeme infinitív slovesa:
- Priamy rozkaz: Lucy said, „Be polite“.
- Nepriamy: Lucy told him to be polite.
Najčastejšie sa v uvádzajúcej vete používa sloveso tell alebo ask. Na výber sú rôzne ďalšie, napr. order, forbid, request.
She ordered me to wait. – Nakázala mi čakať.
She warned me not to drink it. – Varovala ma, aby som to nepil.
She forbade me to enter. – Zakázala mi vstúpiť.
V nepriamej reči môžeme utvoriť aj zápor, veta bude vyzerať trochu inak:
- Priamy zákaz: Lucy told me, „Don’t eat the cake.“
- Nepriamy: Lucy told me not to eat the cake.
Záporné „not“ (už nie don’t z priameho rozkazu) je vo vete skôr ako infinitív hlavného slovesa (to eat).
Okrem nepriamej reči býva veľmi časté spojenie rozkaz + dôsledok. Vyjadruje sa to spojkou and.
Do it again and you’ll regret it. – Ešte raz to sprav a oľutuješ to.
Touch that wire and you’ll get an electric shock. – Dotkni sa toho drôtu a dostaneš elektrický šok.
Použitie rozkazovacieho spôsobu
Nepoužíva sa len na tvorbu príkazov a zákazov. Využijeme ho tiež pri:
- ponukách a pozvánkach (have a seat – sadnite si),
- želaniach (enjoy your meal – vychutnajte si jedlo),
- inštrukciách (open the book on page 2),
- upozorneniach (watch out),
- radách (never stop learning),
- zdvorilých frázach (have a nice day).
Rozkazovacie vety ukončujeme bodkou, nie výkričníkom (pokiaľ nevyjadruje emócie). Výkričník používame iba vtedy, keď chceme vyjadriť silnú emóciu, naliehavosť alebo hnev:
Get out! – Vypadni!
Ďalšie príklady viet s rozkazovacím spôsobom:
Zobraziť
Don’t hesitate to contact me if you have any questions. 🔍 (polite)
Don’t waste your time. 🔍 (advice)
Let’s take a short break. 🔍 (offer)
Lock the back door when you leave, will you? 🔍 (request)
Ignore the rules and you’ll get into serious trouble. 🔍 (advice)
Look behind you! 🔍 (order)
Take care on your journey! 🔍 (wish)
Watch out, the floor is wet! 🔍 (warning)
Click the link below to reset your password. 🔍 (instruction)
Publikované: 1. novembra, 2021