Zápor slovies bez do

Môžeme ale na 100% súhlasiť s uvedenou poučkou? Nemôžeme. Na to, aby poučka dávala prijateľný zmysel, ju musíme upraviť:

Slovesá v prítomnom čase jednoduchom tvoria zápor a otázku pomocou do, ak sa vo vete nenachádza iné pomocné (neplnovýznamnové) sloveso.

O zápore všeobecne:

• Pre tvorbu záporu potrebujeme NOT + pomocné sloveso.
• Sú vety, ktoré pomocné sloveso obsahujú a ktoré ho neobsahujú.
• Ak veta (ktorá sa má stať zápornou) obsahuje pomocné sloveso, zápor vytvoríme tak, že pridáme not k pomocnému slovesu (I will help you – I will not help you).
• Ak veta pomocné sloveso neobsahuje, zápor vytvoríme pomocou do/did + not (I speak – I don’t speak).
  
  Viac o zápore v tomto článku.

Nemôžeme teda povedať, že by všetky slovesá v prítomnom čase tvorili zápor pomocou don’t. V tomto článku si povieme, ktoré to sú.

Modálne slovesá

Veľkou kategóriou sú práve modálne slovesá. Tieto slovesá tvoria zápor len pomocou not. Not sa často s nimi spája do skráteného tvaru. V tabuľke uvádzame prehľad modálnych slovies. Všimnite si, prosím, niekde nám dochádza k  zmene významu.

Tabuľka je rozdelená čiarou nie náhodou. Pod čiarou sa nachádzajú tzv. semimodálne slovesá. Ich názov nie je dôležitý. Dôležité je to, že tieto slovesá tvoria zápor trochu inak (a tri z nich dvojako). O semimodálnych slovesách si povieme v samostatnom článku, no keďže je toto článok o zápore, je vhodné spomenúť, kde a aký ich tvar používať.

Semimodálne slovesá a ich zápor

Semimodálne sú preto lebo sú na rozhraní medzi modálnymi a normálnymi slovesami. Poznáme štyri takéto slovesá:

• have to
• need
• dare
• used to
• (niekto sem radí aj ought to)

Sloveso have to, aj keď ho prekladáme rovnako ako must, t. j. musieť, tvorí zápor vždy pomocou don’t/doesn’t/didn’t. V tretej osobe sa mení na has to, čiže sa správa ako normálne sloveso. To isté platí pre tvar have got to.

Sloveso need je veľmi zaujímavé. Funguje aj ako normálne sloveso, aj ako modálne. Ak sa správa ako modálne sloveso, v tom prípade používame len jeho záporný tvar, a ten môže byť utvorený s don’t alebo len s not.

• zápor s don’t je častejší v americkej angl.,
• zápor needn’t v britskej.

Sloveso dare vo funkcii modálneho je používané viac-menej už len v zaužívaných slovných spojeniach. Používaný je zápor don’t dare. Tvar daren’t je využívaný zriedkavo a skôr len v BrE.

Sloveso used to tvorí zápor skôr s did, menej často s not. Skrátený tvar usedn’t to je zriedkavý. Tvar used not to je považovaný za formálny – v BrE. [/su_expand]

Zeleným máme označené to, na čo musíme zbystriť zrak. Sivým to, čo je využívané buď len v jednej angličtine, alebo zriedkavo.

Spomenúť si môžeme, že tvár shan’t sa vyskytuje veľmi málo, ako aj tvar mayn’t.

Have got = mať

Samozrejme, patrí sem aj sloveso have got. To tvorí zápor len pridaním not a často sa v hovorenom prejave skracuje na haven’t got.

Sloveso byť = to be

To be môže slúžiť ako:

• neplnovýznamové – t. j. neprekladáme ho (I am staying)
• plnovýznamové – prekladáme ako byť, existovať (I am a policeman)

Hoci vo svojom plnovýznamovom tvare je v prítomnom čase jednoduchom, zápor netvorí pomocou do.

I am not a policeman. – Tvorí ho len pridaním not za byť (am).

Zápor slovies bez do

Dnes sme si predstavili slovesá, ktoré ani v prítomnom čase nepotrebujú k sebe v zápore do. Sú to:

• modálne slovesá (will, shall, should, can, may…),
• sloveso byť (am, is, are, was, were),
• sloveso mať (have got, has got),
• semimodálne slovesá (used to, dare, need) – ktoré môžu tvoriť zápor dvojako.

Pozrite tiež

Modálne sloveso may
Britská vs. americká angličtina: rozdiely v gramatike
Otázky v angličtine
Kolokácie