1. Dve slovesá za sebou – slovesné vzorce.
2. Slovesá, po ktorých ide infinitív.
3. Slovesá, po ktorých ide gerundium.
4. Gerundium alebo infinitív a zmena významu viet.
5. Test: infinitív alebo gerundium.
Ako správne gramaticky zapísať dve slovesá v anglickej vete, je skutočný problém. Mám použiť ing alebo radšej infinitív? A kedy zas infinitív bez „to“? To sú naozaj zložité otázky. Dnes si načrteme, ako ich vyriešiť.
Aké poznáme slovesné vzorce?
Témy dve slovesá za sebou a slovesné vzorce spolu úzko súvisia. Ak mám vo vete dve slovesá za sebou – musím použiť nejaký slovesný vzorec. Ako?
Rozhodujúce je vždy prvé sloveso.
I want to sleep.
Sloveso want patrí do kategórie slovies, ktoré môžu byť nasledované infinitívom (ak sa bavíme o slovesách, inak môže byť nasledované aj predmetom – I want a pet).
Slovesá môžu byť:
- Nasledované iba infinitívom s to: want to play, begin to snow, continue to write…
- Nasledované iba gerundiom (ing): enjoy travelling, avoid drinking…
- Sloveso + infinitív alebo gerundium:
- bez (zásadnej) zmeny významu: like to learn = like learning… (i keď menší rozdiel by tu mohol byť, záleží prípad od prípadu, viac v samostatnom článku o slovese like),
- so zásadnou zmenou významu: stop talking (prestať rozprávať), stop to talk (zastaviť sa na to, aby si sa porozprával).
- Nasledované infinitívom bez „to“ (čiže základným tvarom):
- modálne slovesá (can play, must speak, should go…),
- let, make, help (let me see, make me lie…)
- Nasledované predložkou, za ktorou nasleduje sloveso v ing tvare: look forward to cooking, apologise for making…
Dôležité je ešte povedať, že do tohto poradia sa rád primiešava aj predmet.
Z týchto komplikovaných (a presne taká bude celá táto gramatika) slovesných typov môžeme vyvodiť:
Štyri slovesné vzorce
1. hlavné sloveso + infinitív bez „to“ (základný tvar),
2. hlavné sloveso + infinitív s „to“ (klasický infinitív),
3. sloveso + gerundium,
4. sloveso + predložka + gerundium.
Čo je infinitív a čo je gerundium
Na to, aby sme sa dokázali perfektne orientovať v probléme dve slovesá za sebou, potrebujeme poznať, čo je to infinitív a čo je gerundium.
Infinitív je tvar slovies ako: byť (to be), sedieť (to sit), spať (to sleep), pripustiť (to admit) atď. Spája sa s časticou „to“ + základným tvarom slovesa (bez koncoviek, bez vyjadrenia času).
Holý infinitív, zvaný aj infinitív bez „to“, je vlastne základný tvar slovesa. Používa sa najmä po modálnych slovesách should, could, would, can, may…
Aby to nebolo moc jednoduché, infinitívy môžu byť rôzne:
- priebehový infinitív: to be sleeping,
- dokonavý infinitív: (to) have slept,
- trpný infinitív: to be written,
- záporný infinitív: not to sleep.
V prípade infinitívu – „to“ nie je predložka ale súčasť infinitívu.
Gerundium je slovesné podstatné meno. Používa sa po niektorých slovesách (enjoy, admit, keep, finish), ako podmet vety (sleeping – spanie, cooking – varenie) či po predložkách (talk about cooking).
Posledné, čo si spomenieme, je rozdiel gerundium vs prítomné príčastie. Je to veľmi jednoduché:
- gerundium nasleduje po plnovýznamovom slovese, alebo slúži ako podmet vety…
- príčastie je súčasť priebehového času.
Avšak, plne stačí dodržovať to, čo aj do teraz = jednoducho sú to všetko ing tvary.
Pozrite aj
Because a because of (rozdiel, použitie, preklad)
Praktický článok: prítomný čas jednoduchý alebo priebehový
Ako preložiť predložky „pod“ a „nad“
