DE TE NE LE
DI TI NI LI
Ak sa po hláskach d, t, n, l vyskytuje e/i, mäkčeň na nich nepíšeme, ale vyslovujeme ich mäkko. Sú v slovách ako:
deti, chodili, modlili, dnes, niekam, niekde, dokonale, neprítomnosť, netušiť,
čerešne, broskyne, cibule, solený…
Ak čítame spoluhlásky d, t, n, l mäkko, označujeme ich, že sú mäkké. V slovách, kde ich prečítame tvrdo, sú tvrdé.
- diktát – d je tvrdá spoluhláska,
- dedo – ď je mäkká spoluhláska.
Pravidlo platí aj vtedy, ak po d, t, n, l nasledujú dvojhlásky: ia, ie, iu: peniaze, nie, diať sa…
Výnimky tvoria podstatné mená, ako:
diktát, diktovať, tiger, teraz, tieto, títo, tamtí, tenis, centimeter, diskusia, deka, demižón…
Výnimkami sú aj prípony prídavných mien (vzor pekný, matkin): sestrine šaty, chudobní muži…
Pracovný list
Stiahnuť si ho môžete aj v našej FB skupine.
Pozrite tiež
Sám alebo samý – viete ich správne rozlíšiť? Samý/samí/sami/samy?
Psy alebo psi
Hlásky v slovenčine