Hlásky v slovenčine delíme na dve hlavné kategórie: samohlásky a spoluhlásky. Slovenčina má v abecede 46 písmen, patria sem aj písmená s diakritickými znamienkami: dĺžeň, mäkčeň, dve bodky, vokáň.
Samohlásky
Delíme na:
- krátke samohlásky: a, ä, e, i, o, u, y,
- dlhé samohlásky: á, é, í, ó, ú, ý,
- dvojhlásky: ia, ie, iu, ô.
ô = /uo/.
Spoluhlásky
Delíme podľa tvrdosti alebo znelosti.
A. Podľa tvrdosti:
- tvrdé: h, ch, k, g, d, t, n, l,
- mäkké: dž, č, š, ž, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ,
- obojaké: b, m, p, r, s, v, z, f.
Po tvrdých spoluhláskach píšeme ypsilon, ak nejde o výnimku (kino, história). Po mäkkých zas mäkké i, pozor dávame pri cudzích slovách (bicykel, Cyprus). Obojaké spoluhlásky môže nasledovať tvrdé i mäkké i, preto nám slúžia ako pomôcka vybrané slová.
Hoci spadá spoluhláska „f“ do obojakých spoluhlások, vybrané slová po „f“ nenájdeme. Je to z dôvodu, že do vybraných slov zaraďujeme len slová domáceho pôvodu. Po spoluhláske „f“ píšeme tvrdé y v cudzích slovách (fyzika).
B. Podľa znelosti:
- znelé párové: p, t, ť, c, č, k, ch, f, s, š,
- neznelé párové: b, d, ď, dz, dž, g, h, v, z, ž,
- znelé nepárové: j, l, ĺ, ľ, m, n, ň, r, ŕ.
Spoluhlásky „q, w, x“ v delení hlások nenachádzame – nie sú pôvodne slovenské.
Dz, dž, ch, ia, ie, iu, ô
Dz, dž, ch nachádzame v abecede ako samostatné písmená. Pri výslovnosti tvoria jeden zvuk. Slovo chlap má teda štyri hlásky a štyri písmená. Pritom písmeno „ch“ je zapísané dvomi znakmi.
Pri dvojhláskach ia, ie, iu je situácia trošku rozdielna. V abecede sa nevyskytujú (vyskytuje sa len samostatné i, a, e, u). Rátajú sa ale za jednu hlásku, ktorá je napísaná dvomi písmenami. Napríklad v slove mlieko je 5 hlások, ktoré sú zapísané šiestimi písmenami. Písmeno ô sa ráta za jedno písmeno i hlásku. Vôňa – v, ô, ň, a (4 hlásky, 4 písmená).
K dispozícii máme i pracovný list vhodný pre 2. ročník. Je zameraný na dĺžne a mäkčene v jednoduchých slovách. Stiahnuť si ho môžete vo formáte PDF.
Pozrite tiež