Neurčité slovesné tvary sú prostriedkom kondenzácie textu, teda jeho zúženia so zachovaním pôvodného významu. Aké možné neurčité slovesné tvary poznáme?
Neurčitok – infinitív
Infinitív je základným a zároveň neurčitým slovesným tvarom; končí na spoluhlásku -ť.
klamať, zívať, pískať, plávať, kráčať, drístať, gúľať, trčať, roniť, uvažovať…
Neurčitok nachádzame v spojení s inými slovesami: chcem plávať, túžim kráčať, budem sa smiať…
Činné príčastie prítomné
Ako prítomné príčastie činné môžeme označiť slovesný tvar, ktorý končí na -ci (pre mužský rod), -ca (pre ženský rod), -ce (pre stredný). Prítomné príčastie budeme tvoriť len od nedokonavých slovies, napr.:
zívajúci, plávajúci, kráčajúci, štebotajúci, trčiaci, kriviaci, trápiaci, bežiaci…
Zužuje text:
Dieťa, ktoré kráčalo oproti mne, ma pozdravilo. = Dieťa kráčajúce oproti mne ma pozdravilo.
Trpné príčastie prítomné
Má koncovky -tý, -ný (pre mužský rod). Trpné príčastie sa svojimi tvarmi podobá na prídavné meno.
Niekto postavil tento dom pred sto rokmi. = Tento dom bol postavený pred sto rokmi.
Činné príčastie minulé
Posledným particípiom v zozname je činné príčastie minulé, v dnešnej slovenčine už skôr nepoužívané, ako používané. Naraziť naňho môžeme ale v niektorých starších slovenských filmoch. Tvorí sa len od dokonavých slovies.
Spoznáme ho podľa špecifickej koncovky -vší.
zavolavší, preživší, preniknuvší…
Slovesné podstatné meno
Ako vzor nám stlúži „vysvedčenie“. Končí na -ie, napríklad:
lietanie, zavolanie, prosenie, štebotanie, karhanie, cukrenie, svišťanie…
Prechodník
Prechodník končí na -c, tvoriť sa môže od nedokonavých aj dokonavých slovies. Od slovesa byť – súc.
lezúc, lietajúc, štebotajúc, prekladajúc, tancujúc…
Neurčité slovesné tvary – zhrnutie
| Neurčitok (infinitív) | pozvať |
| Trpné príčastie (particípium) | pozvaný |
| Činné príčastie (particípium) | nemá |
| Činné príčastie minulé (particípium) | pozvavší |
| Prechodník (transgresív) | pozvúc (nie |
| Slovesné podstatné meno (verbálne substantívum) | pozvanie |
Neurčité slovesné tvary bývajú využívané veľmi často práve preto, že nám pomáhajú skracovať prejav. Prechodník nám zas môže pomôcť načrtnúť časovú os deja – stali sa oba deje súčasne alebo jeden skôr ako druhý? Činné príčastie minulé sa rado sem tam objaví na maturitách, inde ho už skoro vôbec nevidieť. Neurčitok (infinitive), rôzne príčastia (participles) či dokonca gerundium (gerund) nachádzame aj v angličtine. Bez neurčitých tvarov by vyzeral jazyk úplne inak (zdĺhavejšie).
Pozrite tiež