Neurčité slovesné tvary sú prostriedkom kondenzácie textu, teda jeho skrátenia pri zachovaní pôvodného významu. Aké neurčité slovesné tvary poznáme?

Neurčitok – infinitív
Infinitív je základný, zároveň neurčitý slovesný tvar, ktorý sa končí na hlásku -ť.
- klamať, zívať, pískať, plávať, kráčať, drístať, gúľať, trčať, roniť, uvažovať…
Neurčitok nachádzame v spojení s inými slovesami: chcem plávať, túžim kráčať, budem sa smiať…
Činné príčastie prítomné
Ako prítomné príčastie činné môžeme označiť slovesný tvar, ktorý končí na -ci (pre mužský rod), -ca (ženský rod), -ce (stredný). Tvoríme ho len od nedokonavých slovies, napr.:
- zívajúci, plávajúci, kráčajúci, štebotajúci, trčiaci, kriviaci, trápiaci, bežiaci…
Zužuje text:
Dieťa, ktoré kráčalo oproti mne, ma pozdravilo. = Dieťa kráčajúce oproti mne ma pozdravilo.
Trpné príčastie prítomné
Má koncovky -tý, -ný (pre mužský rod). Tvarovo sa podobá na prídavné meno.
Niekto postavil tento dom pred sto rokmi. = Tento dom bol postavený pred sto rokmi.
Činné príčastie minulé
Posledným particípiom je činné príčastie minulé. V modernom jazyku sa nepoužíva, je zriedkavý. Vyskytuje sa v archaizmoch, historických textoch, filmoch a literatúre. Tvorí sa len od dokonavých slovies.
Spoznáme ho podľa špecifickej koncovky -vší.
- zavolavší, preživší, preniknuvší…
Slovesné podstatné meno
Ako vzor nám slúži „vysvedčenie“. Končí na -ie, napríklad:
- lietanie, zavolanie, prosenie, štebotanie, karhanie, cukrenie, svišťanie…
Prechodník
Prechodník končí na -c, tvoriť sa môže od nedokonavých aj dokonavých slovies. Od slovesa byť sa tvorí tvar súc.
- lezúc, lietajúc, štebotajúc, prekladajúc, tancujúc…
Neurčité slovesné tvary – zhrnutie
Neurčitok (infinitív) | pozvať |
Trpné príčastie (particípium) | pozvaný |
Činné príčastie (particípium) | nemá |
Činné príčastie minulé (particípium) | pozvavší |
Prechodník (transgresív) | pozvúc (nie pozvajúc) |
Slovesné podstatné meno (verbálne substantívum) | pozvanie |
Neurčité slovesné tvary používame pomerne často, pretože pomáhajú skracovať prejav. Prechodník nám môže pomôcť načrtnúť časovú os deja – udiali sa súčasne alebo jeden skôr ako druhý? Činné príčastie minulé sa občas objaví v testoch (aj na maturite), no v bežnom jazyku ho takmer vôbec nestretneme. Neurčitok (infinitive), rôzne príčastia (participles) či gerundium (gerund) nachádzame aj v angličtine. I tu plnia veľmi dôležité úlohy, mimo iné, skracujú dĺžku viet.
Pozrite tiež