Neurčité slovesné tvary sú prostriedkom kondenzácie textu, teda jeho skrátenia pri zachovaní pôvodného významu. Aké neurčité slovesné tvary poznáme? Načo sa používa trpné a činné príčastie a existuje ešte činné príčastie minulé?
Obsah
Neurčitok – infinitív
Infinitív je základný, zároveň neurčitý slovesný tvar, ktorý sa končí na hlásku -ť. Vyjadruje gramatické kategóriu vid (dokonavý a nedokonavý) a v kontexte môže byť použitý v trpnom rode (byť klamaný). Je to neohybný slovesný tvar.
- Príklady neurčitku: klamať, zívať, pískať, plávať, kráčať, drístať, gúľať, trčať, roniť, uvažovať…
- Neurčitok nachádzame v spojení s inými slovesami: chcem plávať, túžim kráčať, budem sa smiať…
Činné príčastie prítomné
Odborný názov: aktívne particípium prézenta.
Ako prítomné príčastie činné môžeme označiť slovesný tvar, ktorý končí na -ci (pre mužský rod), -ca (ženský rod), -ce (stredný). Tvoríme ho len od nedokonavých slovies a skloňuje sa podľa vzoru cudzí. Tvorí sa príponami -úci, -iaci. Prípona -úci sa po dlhej slabike a dvojhláske skracuje. Bežne sa skloňuje (od zívajúcej ženy, píšucemu mužovi).
- Príklady: zívajúci, plávajúci, kráčajúci, štebotajúci, trčiaci, kriviaci, trápiaci, bežiaci, idúci, píšuci.
Zužuje text:
Dieťa, ktoré kráčalo oproti mne, ma pozdravilo. (47 znakov, 7 slov) = Dieťa kráčajúce oproti mne ma pozdravilo. (41 znakov, 6 slov)
Skloňovanie činného príčastia prítomného na príklade píšuci (mužský rod):
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| N (kto?) | píšuci | píšuci |
| G (od koho?) | píšuceho | píšucich |
| D (komu?) | píšucemu | píšucim |
| A (vidím koho?) | píšuceho | píšucich |
| L (o kom?) | píšucom | píšucich |
| I (s kým?) | píšucim | píšucimi |
Trpné príčastie
Odborný názov: pasívne particípium.
Má koncovky -tý, -ný (pre mužský rod). Tvarovo sa podobá na prídavné meno. Od niektorých neprechodných slovies sa nedá utvoriť (pršať, mrzieť, hnevať, bolieť, kričať, existovať). Často sa spája so slovesom byť ako súčasť trpného rodu (bol upečený), skloňuje sa (k uvarenej tekvici).
- stŕpnutý, natretý, strážený, napísaný, písaný, uvarený,
pri niektorých slovách nájdeme dvojtvary, napríklad: nahraný a nahratý, - nesprávne utvorené: hnevaný, mrzený, kričaný, existovaný.
Niekto postavil tento dom pred sto rokmi. = Tento dom bol postavený pred sto rokmi.
Činné príčastie minulé
Odborný názov: aktívne particípium préterita.
Posledným particípiom je činné príčastie minulé. V modernom jazyku sa nepoužíva, je zriedkavé. Vyskytuje sa v archaizmoch, historických textoch, filmoch a literatúre. Tvorí sa len od dokonavých slovies. Spoznáme ho podľa špecifickej koncovky -vší.
- zavolavší, preživší, preniknuvší, pricestovavší…
Slovesné podstatné meno
Ako vzor nám slúži „vysvedčenie“. Končí na -ie a bežne sa skloňuje (proseniu sa nevyhol).
- lietanie, zavolanie, prosenie, štebotanie, karhanie, cukrenie, svišťanie, liatie…
Prečítajte si tiež o slohových postupoch.
Prechodník
Prechodník končí na -c, tvoriť sa môže od nedokonavých aj dokonavých slovies. Používa sa na vyjadrenie vedľajšieho deja. Tvorí sa pomocou prípon: -úc, -iac, -c. Od slovesa byť sa tvorí tvar súc. Neskloňuje sa.
- lezúc, lietajúc, štebotajúc, prekladajúc, tancujúc…
V modernom jazyku sa využíva aktívny prechodník (volajúc). V starších textoch nájdeme tiež pasívny prechodník (súc volaný). Prechodník sa používa tiež v zvratnom tvare: nesúc sa, trasúc sa.
Prechodník nemení svoje tvary:
Išla tam vediac, o čo ide. (žena, 3. os)
Povedal som to tušiac jeho reakciu. (muž, 1. os)
Neurčité slovesné tvary – zhrnutie
| Neurčitok (infinitív) | pozvať |
| Trpné príčastie (particípium) | pozvaný |
| Činné príčastie (particípium) | nemá |
| Činné príčastie minulé (particípium) | pozvavší |
| Prechodník (transgresív) | pozvúc (nie |
| Slovesné podstatné meno (verbálne substantívum) | pozvanie |
Neurčité slovesné tvary používame pomerne často, pretože pomáhajú skracovať prejav. Prechodník nám môže pomôcť načrtnúť časovú os deja – udiali sa súčasne alebo jeden skôr ako druhý? Činné príčastie minulé sa občas objaví v testoch (aj na maturite), no v bežnom jazyku ho takmer vôbec nestretneme. Neurčitok (infinitive), rôzne príčastia (participles) či gerundium (gerund) nachádzame aj v angličtine. I tu plnia veľmi dôležité úlohy, mimo iného, skracujú dĺžku viet.
Často sa pletie: prechodník vs. činné príčastie prítomné.
- prechodník ➜ píšuc,
- činné príčastie prítomné ➜ píšuci, píšuca, píšuce.
Publikované: 28. septembra, 2021