Neurčité slovesné tvary sú prostriedkom kondenzácie textu, teda jeho skrátenia pri zachovaní pôvodného významu. Aké neurčité slovesné tvary poznáme? Načo sa používa trpné a činné príčastie a existuje ešte činné príčastie minulé?
Obsah
Neurčitok – infinitív
Infinitív je základný, zároveň neurčitý slovesný tvar, ktorý sa končí na hlásku -ť. Vyjadruje gramatické kategóriu vid (dokonavý a nedokonavý) a v kontexte môže byť použitý v trpnom rode (byť klamaný).
- príklady neurčitku: klamať, zívať, pískať, plávať, kráčať, drístať, gúľať, trčať, roniť, uvažovať…
Neurčitok nachádzame v spojení s inými slovesami: chcem plávať, túžim kráčať, budem sa smiať…
Činné príčastie prítomné
Odborný názov: aktívne particípium prézenta.
Ako prítomné príčastie činné môžeme označiť slovesný tvar, ktorý končí na -ci (pre mužský rod), -ca (ženský rod), -ce (stredný). Tvoríme ho len od nedokonavých slovies a skloňuje sa podľa vzoru cudzí. Tvorí sa príponami -úci, -iaci. Prípona -úci sa po dlhej slabike a dvojhláske skracuje. Napríklad:
- príklady: zívajúci, plávajúci, kráčajúci, štebotajúci, trčiaci, kriviaci, trápiaci, bežiaci, idúci, píšuci,
Zužuje text:
Dieťa, ktoré kráčalo oproti mne, ma pozdravilo. (47 znakov, 7 slov) = Dieťa kráčajúce oproti mne ma pozdravilo. (41 znakov, 6 slov)
Skloňovanie činného príčastia prítomného na príklade píšuci (mužský rod):
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| N (kto?) | píšuci | píšuci |
| G (od koho?) | píšuceho | píšucich |
| D (komu?) | píšucemu | píšucim |
| A (vidím koho?) | píšuceho | píšucich |
| L (o kom?) | píšucom | píšucich |
| I (s kým?) | píšucim | píšucimi |
Trpné príčastie
Odborný názov: pasívne particípium.
Má koncovky -tý, -ný (pre mužský rod). Tvarovo sa podobá na prídavné meno. Od niektorých neprechodných slovies sa nedá utvoriť (pršať, mrzieť, hnevať, bolieť, kričať, existovať). Napríklad:
- stŕpnutý, natretý, strážený, napísaný, písaný, uvarený,
pri niektorých slovách nájdeme dvojtvary, napríklad: nahraný a nahratý, - ale nie: hnevaný, mrzený, kričaný, existovaný.
Niekto postavil tento dom pred sto rokmi. = Tento dom bol postavený pred sto rokmi.
Činné príčastie minulé
Odborný názov: aktívne particípium préterita.
Posledným particípiom je činné príčastie minulé. V modernom jazyku sa nepoužíva, je zriedkavé. Vyskytuje sa v archaizmoch, historických textoch, filmoch a literatúre. Tvorí sa len od dokonavých slovies. Spoznáme ho podľa špecifickej koncovky -vší.
- zavolavší, preživší, preniknuvší, pricestovavší…
Slovesné podstatné meno
Ako vzor nám slúži „vysvedčenie“. Končí na -ie, napríklad:
- lietanie, zavolanie, prosenie, štebotanie, karhanie, cukrenie, svišťanie, liatie…
Prečítajte si tiež o slohových postupoch.
Prechodník
Prechodník končí na -c, tvoriť sa môže od nedokonavých aj dokonavých slovies. Používa sa na vyjadrenie vedľajšieho deja. Tvorí sa pomocou prípon: -úc, -iac, -c. Od slovesa byť sa tvorí tvar súc.
- lezúc, lietajúc, štebotajúc, prekladajúc, tancujúc…
V modernom jazyku sa využíva aktívny prechodník (volajúc). V starších textoch nájdeme tiež pasívny prechodník (súc volaný). Prechodník sa používa tiež v zvratnom tvare: nesúc sa, trasúc sa.
Prechodník nemení svoje tvary:
Išla tam vediac, o čo ide. (žena, 3. os)
Povedal som to tušiac jeho reakciu. (muž, 1. os)
Neurčité slovesné tvary – zhrnutie
| Neurčitok (infinitív) | pozvať |
| Trpné príčastie (particípium) | pozvaný |
| Činné príčastie (particípium) | nemá |
| Činné príčastie minulé (particípium) | pozvavší |
| Prechodník (transgresív) | pozvúc (nie |
| Slovesné podstatné meno (verbálne substantívum) | pozvanie |
Neurčité slovesné tvary používame pomerne často, pretože pomáhajú skracovať prejav. Prechodník nám môže pomôcť načrtnúť časovú os deja – udiali sa súčasne alebo jeden skôr ako druhý? Činné príčastie minulé sa občas objaví v testoch (aj na maturite), no v bežnom jazyku ho takmer vôbec nestretneme. Neurčitok (infinitive), rôzne príčastia (participles) či gerundium (gerund) nachádzame aj v angličtine. I tu plnia veľmi dôležité úlohy, mimo iného, skracujú dĺžku viet.
Často sa pletie: prechodník vs. činné príčastie prítomné.
- prechodník ➜ píšuc,
- činné príčastie prítomné ➜ píšuci, píšuca, píšuce.
Publikované: 28. septembra, 2021