V angličtine sme naučení tvoriť vety, ktoré obsahujú podmet. Bez neho sa základná oznamovacia veta nedá utvoriť. Toto pravidlo v rozkazovacom spôsobe neplatí – tvorí sa bez podmetu. Tvoríme ho zvyčajne v 2. osobe jednotného a množného čísla, prípadne v 1. osobe množného čísla.

Rozkazovací spôsob

Rozkazovací spôsob (imperative mood) zvyčajne tvoríme v 1. osobe množného čísla, prípadne v 2. osobe jednotného a množného čísla:

PÍSAŤ = PÍŠ = PÍŠME = PÍŠTE

V 1. osobe jednotného čísla sa utvoriť nedá, takisto ho netvoríme ani v ostatných osobách. Jedine len opisným spôsobom – nech píše, nech píšu. My si dnes predstavíme klasický aj opisný spôsob pomocou slovíčka let.

2. osoba

➜ Tvorba: základný tvar slovesa bez podmetu.

Keď sme sa učili tvoriť vety, hovorili sme si, že v angličtine sa obvykle nepoužívajú vety bez podmetu. Za slovíčkom obvykle sa skrýva asi 90% pravdepodobnosť, takže medzi zvyšnými desiatimi percentami nájdeme, mimo iného, rozkazovací spôsob. Ten totiž tvoríme presne tak – bez podmetu:

You read. ➜ oznamovací spôsob (čítate).
Read. ➜ rozkazovací spôsob (čítajte).

Have fun. = Bav/te sa.
Open your books. = Otvorte si knihy.

Na prvom mieste v rozkazovacej vete stojí sloveso v základnom tvare (napr. talk, speak, listen, say, read, open, close, write, sit, stand, go, come, watch, call, try…).

• Takto tvoríme rozkazovací spôsob v druhej osobe jednotného aj množného čísla (read – čítaj/čítajte).

Ostatné osoby

V prvej osobe množného čísla si pomôžeme slovíčkom let. Použiť ho môžeme tiež v iných osobách, ale to už nie je rozkazovací spôsob v pravom zmysle slova.

➜ Tvorba: LET + predmetové osobné zámeno (us).
➜ Skrátene: LET’S = LET US.

• We: Let’s go. (Poďme.) Let’s sit down. (Sadnime si.) Let’s sing. (Spievajme.)
• She: Let her go. (Nech ide.)
• He: Let him come. (Nech príde.)
• It: Let it snow. (Nech sneží.)
• They: Let them run. (Nech bežia.)

Záporný rozkazovací spôsob

Určite poznáte úryvok zo známej piesne: „Don’t worry, be happy. “ – Tu je použitý rozkazovací spôsob, a to hneď dvomi spôsobmi:

• záporný rozkazovací spôsob „Don’t worry“ (Nestrachuj sa),
• kladný rozkazovací spôsob „Be happy“ (Buď šťastný).

Záporný rozkazovací spôsob tvoríme dvojako:

• v 2. os. ➜ don’t = Don’t come to me. (Nechoď ku mne.); Don’t miss the train. (Nezmeškaj ten vlak.)
• v ostatných osobách ➜ Let’s not wait. (Nečakajme.), Let’s not stay here. (Nezostávajme tu.) Don’t let her cry. (Nech neplače.) Don’t let them sleep. (Nech nespia.)

Zhrnutie rozkazovacieho spôsobu pre začiatočníkov

💡 V angličtine nekončíme rozkazovacie vety výkričníkom, ale bodkou (ak nevyjadrujeme silnú emóciu alebo nezdôrazňujeme).

Ak chceme rozkaz sprísniť, použijeme osobné zámeno: You sit down. You come here. – Takto formulovaný príkaz či zákaz znie veľmi prísne.

Rozkazovací spôsob môžeme naopak aj zjemniť. To docielime pomocou zdvorilého slovíčka please, alebo tak, že za rozkaz pripojíme can you?

Open the bottle, please. – Otvor tú fľašu, prosím.

Pre pokročilejších imperative mood