Otázky čo je to a kto je to by mal poznať každý. Používame ich najmä v prípadoch, kedy nejakú osobu/vec nepoznáme.
Otázky s opytovacími zámenami sa tvoria jednoducho. Na začiatku stojí opytovacie zámeno (who, what, where…), za nimi normálny slovosled otázky so slovesom byť.
Who is it? Who is this? What’s this?
- what /wɒt/, US /wʌt/ čo?
- who /hu:/ kto?
- this /ðɪs/ toto
Opytovacie zámená, podobne ako v slovenčine, stoja na začiatku otázky.
THIS /ðɪs/ je ukazovacie zámeno, takže ho použijeme vtedy, keď na niečo ukazujeme (konkrétna vec, toto, tento), ak je to blízko nás.
Ak sa chceme spýtať na nejakú inú osobu, vec, tak si jednoducho pozmeníme v otázke osobné zámeno. Who is it (kto je to) – who are they? (kto sú oni).
Who – používame iba s osobami. Nepoužívame ho s vecami, zvieratami (okrem domácich miláčikov), pocitmi, stavmi atď.
What’s this – alebo aj neskrátený tvar What is this = What is it? (Čo je toto/to?), použijeme, ak sa pýtame na veci. Používa sa ďalej pre zvieratá, pocity, jednoducho čokolvek, čo nie je človek.
What’s this? – It’s an apple. (Čo to je? – To je jablko.)
What is this? – It’s a car. It’s a cake. (To je auto. To je koláč.)
Who is this? – It’s my mother, Carla. (Kto je toto? – To je moja matka, Karla.)
What znamená v tejto otázke „Čo?“ (ale môže znamenať aj „Aký„) a who znamená „Kto?“. What používame pre čokoľvek iné než sú osoby; who len pre osoby.
Sloveso byť sa rado skracuje, inak to nie je ani v prípade týchto dvoch otázok.
what /wɒt/ čo, aký (pýtame sa ním na veci, napríklad meno, farbu, čo je to…)
who /hu:/ kto (pýtame sa len na osoby, kto je to?)
this /ðɪs/ toto, tento, táto
(ukazovacie zámeno)
Pár rozširujúcich informácií
Aby sme zneli čo možno najprirodzenejšie, mali by sme vedieť, kedy aké zámeno použiť. Ak už v otázke máme ukazovacie zámeno (v našom prípade this), v odpovedi sa bude nachádzať it. Pretože už nepotrebujeme na nič ukazovať, použiť dvakrát ukazovacie zámeno by bolo zbytočné.
Porovnajte so slovenčinou:
- Čo je toto? – Toto je ananás.
- Čo je toto? – Je to ananás.
Ak si vety prečítame nahlas, prirodzenejšie znie tá druhá. Ukazovacie zámeno nepoužijeme tiež vtedy, ak na niečo ukazovať netreba. Napr. ak pred nami stojí len jedna osoba a my sa pýtame who is it? Je logické, že máme na mysli práve tú jednu osobu pred nami. Použitie ukazovacieho zámena by bolo zbytočné.