Všetky články z tejto série:
V tomto článku si povieme o tzv. nulovom člene. O nulovom člene hovoríme vtedy, ak je podstatné meno bez člena. Sem patria hlavne dve skupiny podstatných mien:
- podstatné mená, u ktorých sa normálne člen nepoužíva/nemusí použiť,
- podstatné mená, u ktorých sa používa, no v danom špeciálnom prípade sa nepoužije.
ZERO ARTICLE
Najskôr si povieme o prípadoch, kedy sa člen bežne nepoužíva.
Kedy člen bežne nepoužijeme
Určité typy determinátorov kombinovať nemôžeme.
A: PODSTATNÉ MENO S PRIVLASTŇOVACÍM/UKAZOVACÍM „ZÁMENOM“ (OBYKLE AJ S ČÍSLOVKOU)
Ak pred podstatným menom stojí privlastňovací (my, your, their) či ukazovací (this, that, these, those) determinátor, nepoužijeme žiadny člen. Obvykle to platí aj pri číslovkách, tam je ale možné niekedy člen použiť.
I love my new sweater. – I love my the new sweater. ❌
Do you like the music? – Do you like that the music? ❌
I have three dogs. – I have the three dogs.❌*
💬 Veta „I have the three dogs.“ je nesprávna. V niektorých prípadoch však môžeme členy s číslami. Napr. „I have the three dogs you gave me.“
B: VLASTNÉ MENÁ, OSLOVENIA, JAZYKY, ŠPORTY
Pri vlastných menách (Peter, John, Carol) ani pred osloveniami (Mr, Mrs, Miss, Ms, Sir, Madam) väčšinou nedávame člen. (Aj keď pri zdôrazňovaní, že je niekto fakt známy alebo naopak neznámy, môžeme použiť a/the – ale to sú skôr výnimky, pravidlo ostáva – bez člena.)
John and Parker are our neighbours. = John a Parker sú naši susedia.
My name is Ms Catherine Smith.
Taktiež názvy jazykov a športov sú bez člena:
I think English and German are the best languages.
Spell the word in Polish. – Vyhláskuj slovo v poľštine.
Do you play football? – Hráš futbal?
C: DNI, MESIACE, SVIATKY
Názvy dní (Friday, Sunday), sviatkov (Christmas, Easter, New Year’s Eve), mesiacov (June, September) používame všeobecne bez člena. Názvy ročných období (summer, fall) buď s určitým členom, alebo bez.
(The) Summer is the most beautiful season. = Leto je najkrajšie ročné obdobie.
I love Christmas. = Milujem Vianoce.
I was born in June. = Narodila som sa v júni.
We met on Friday. = Stretli sme sa v piatok.
Názvy dní a sviatkov sa môžu spojiť s a/the v prípade, že to vyplýva z kontextu. Teda na mysli máme ten jeden konkrétny pondelok, tú jednu konkrétnu zimu; prípadne naopak zdôrazňujeme, že to bol len jeden pondelok z mnohých (neurč. člen).
Ročné obdobia sa používajú buď bez člena, alebo s THE. (The) summer, (the) winter…
Nulový člen – jednotlivé prípady použitia
Vyššie sme si spomenuli tri hlavné zásady, ktoré platia pri nepoužití člena. Teraz si opíšeme už konkrétne podstatné mená.
A: ROZPRÁVANIE VO VŠEOBECNOSTI
Ak chceme hovoriť všeobecne (ruže ako typ kvetu, ľudia nie konkrétni, ale všeobecne, voda celkovo atď.) nepoužijeme člen. Pozor ale na dve skupiny:
- nepočítateľné podstatné mená – v takomto prípade použijeme jednotné číslo bez člena (Water is… Rice is….),
- počítateľné podstatné mená – použijeme množné číslo bez člena (People are… Roses are…)
Roses are red. = Ruže sú červené. (Všeobecne typ rastlín.)
People are mammals. = Ľudia sú cicavce. (Všeobecne všetci ľudia.)
Water is liquid. = Voda je tekutá. (Opäť všeobecné tvrdenie.)
B: NEPOČÍTATEĽNÉ PODSTATNÉ MENÁ
Neurčitý člen sa s nepočítateľnými podstatnými menami v zásade nepoužíva, ak hovoríme všeobecne (water is everywhere, milk is healthy). Niektoré však môžeme použiť ako počítateľné, v takom prípade člen majú:
- coffee (káva ako tekutina) x a coffee (šálka kávy pri objednávaní),
- iron (železo) x an iron (žehlička),
- chicken (kuracie mäso) x a chicken (kura)…
Určitý člen sa môže spájať aj s nepočítateľnými, opäť rozdiel:
- water = voda vo všeobecnosti,
- the water = konkrétna voda,
- music = hudba všeobecne,
- the music = konkrétna, táto hudba…
D: BUDOVY A PROSTRIEDKY DOPRAVY
hospital, school, work, home, university, church…
car, bus, taxi…
Rozlišujeme dve použitia:
- budova/prostriedok ako hmotná vec (in a school, in the prison, in a car, on the bus…),
- budova ako inštitúcia, ako jej funkcia (at school, in prison, by car, by bus…).
(A): Is there a school in the town? = Je tu v meste škola? (Škola ako budova, nie učenie sa.)
(B): Children are at school now. = Deti sú práve v škole. (Učia sa.)
Rozdielne použitie si môžeme všimnúť na mini-dialógu:
A: Where is Peter?
B: He is at school.
A: Which one?
B: The elementary school.
E: SVETADIELY, ŠTÁTY, KRAJINY, MESTÁ, PLANÉTY
Europe, Asia, Slovakia, England, London, Los Angeles, Bratislava, Bangladesh, China
Jupiter, Saturn…
Všetky tieto názvy používame bez člena, až na nejaké výnimky:
- the Netherlands, the Czech Republic, the United Kingdom…
- the Earth, the Moon.
Časté slovné spojenia, v ktorých sa vyskytuje nulový člen
- at home/at work/at school/at breakfast/at lunch/at night/at noon…,
- tiež aj s to: to school/work/hospital…
- at sea (pri mori),
- by train/car/bus…,
- in/on time,
- in love/in debt,
- in bed (spať v posteli),
- tomorrow, today = zajtrajšok, dnešok,
- face to face (zoči voči), day by day, step by step,
- page 6, page 77,
- in danger, out of danger,
- husband and wife,
- in fact…
Pozrite tiež
Ill vs. sick
Below – under – beneath – underneath
Rod podstatných mien