Predminulý čas jednoduchý a priebehový používame omnoho menej než iné časy. Svoje pevné miesto majú pri posúvaní časov v nepriamej reči. Používame ich však aj v textoch, kde potrebujeme označiť jeden z dvoch minulých dejov ako skorší.
Rozdiely v tvorbe
Pre utvorenie obidvoch časov potrebujeme pomocné had.
Rozdiely v použití
Predminulý čas používame hlavne vtedy, ak chceme vyjadriť, že sa jeden dej stal skôr než druhý. A z kontextu by to nemuselo byť jasné. Vybrať si môžeme z predminulého času jednoduchého (simple) a priebehového (continuous) podľa:
- Chceme vyjadriť dôsledok deja?
- Chceme vyjadriť skôr trvanie deja?
Ak chceme zdôrazniť výsledok deja – použijeme past perfect simple.
Ak chceme zdôrazniť trvanie deja – past perfect continuous.
My eyes hurt because I’d been studying all day. But now they’re okay. – Moje oči ma boleli pretože som sa celý deň učila. Teraz už sú OK.
I passed the exam because I’d studied all week. – Skúšku som zložila, pretože som sa celý týždeň učila.
Prečo je v prvej vete predminulý č. jednoduchý a v druhej priebehový?
- Vo vete č. 1 zdôrazňujeme priebeh učenia, ktorý zapríčinil boľavé oči. Boľavé oči boli len prechodný stav z dôvodu učenia sa.
- Vo vete č. 2 sa sústredíme na výsledok – spravenie skúšky. Na priebeh či dĺžku učenia sa vôbec dôraz nekladieme.
Ak sa dej v minulosti opakoval alebo trval značne dlho, uprednostníme past perfect simple.
She felt confident because she had practiced the speech multiple times. – Cítila sa sebavedomo, pretože si tú reč už viackrát precvičovala.
STAVOVÉ SLOVESÁ
Pri rozhodovaní sa medzi priebehovými a jednoduchými časmi dávame pozor na to, aké sloveso si vyberáme (stavové – činné):
I misunderstood what I’d believed in for years.
Past perfect sa vyskytuje častejšie v písomnom prejave než v ústnom. V hovorenej reči sa snažíme komplikované časy vynechávať a tvoriť skôr jednoduché vety. Na označenie, ktorý dej bol skôr, sa využíva before/after.
Pozrite tiež:
Nepriama reč 1 – posúvanie časov
Prítomný čas jednoduchý alebo priebehový