Slovesá must a have to – veľmi podobný význam (musieť), ale aj rozdiely v použití. Ich podoby v rôznych časoch a rozdielny význam záporných tvarov mustn’t (nesmieť) a don’t have to (nemusieť). Najskôr sa pozrieme na tvorbu viet.
MUST = MUSIEŤ
HAVE TO = MUSIEŤ
Must a have to: tvorba viet
Obidve tieto slovesá sú svojím významom modálne. Must je charakteristické modálne sloveso, no have to by sa medzi modálne radiť nemalo, nakoľko nespĺňa ich základné charakteristiky, okrem jednej: modálne slovesá spájame s plnovýznamovým slovesom, aby veta dávala zmysel.
Porovnajme rozdiely v tvorbe:
❶ Modálne sloveso nepoužíva pomocné sloveso na tvorbu otázky:
- Do you must? ❌ – Must you…? ✅
- Ale: Do you have to…? ✅
❷ Modálne sloveso tvorí zápor len s NOT:
- You don’t must.❌ – You mustn’t ✅
- Ale: You don’t have to. ✅
❸ Modálne sloveso má tvar len pre jeden čas (maximálne dva – can a could).
- You musted, will must. ❌ – len must✅
- Ale: You had to, will have to… ✅
❹ Žiadny infinitív ani priebehový tvar:
- You are musting, you are able to must. ❌
- Ale: You are having to…✅
❺ Modálne slovesá majú stále rovnaký tvar – aj v 3. os. j. č.
- She musts ❌ – She must ✅
- Ale: She has to. ✅
Napriek tomu sa používa sloveso have to vo funkcii modálneho. Zhrnutie rozdielov tvorby:
| Must /mʌst/ | Have to /ˈhæf tə/ | |
| 3. osoba j. č. | she must | she has to |
| zápor | she mustn’t | she doesn’t have to |
| otázka | must she…? | does she have to…? |
| iné tvary | ❌ | had to, will have to, having to |
Must a have to: použitie
Obidve prekladáme ako „musieť“ avšak, s menším rozdielom:
- MUST: subjektívna povinnosť, nutnosť, vychádzajúca od hovoriaceho
- HAVE TO: objektívna povinnosť, nutnosť, vychádzajúca z toho, čo je dané
Must použijeme pre povinnosť, ktorú si ukladáme, prípadne niekomu ju ukladáme my. Have to použijeme pre povinnosť, ktorá je nám uložená externým zdrojom (napr. zákon).
I must come home at ten o’clock p.m. = Musím prísť domov o desiatej večer. (Pretože si chcem ešte do 11tej čítať napríklad.)
I have to go to school. = Musím chodiť do školy. (Povinná šk. dochádzka.)
She must call me. = Musí mi zavolať. (Lebo som to povedal.)
She has to call me. = Musí mi zavolať. (Napr. Lebo som jej nadriadený a podľa zmluvy ma musí informovať.)
V zátvorke sú uvedené možné dôvody, nie pravé významy viet. Je to len možný kontext vety.
V kladnom tvare uprednostňuje používanie týchto slovies:
- Must: musieť vychádza od hovoriaceho.
- Have to: niečo nariadené zákonmi, inými ľuďmi.
Z hľadiska formálnosti je must formálnejšie ako have to (to sa používa skôr v hovorovej reči).
Mustn’t a don’t have to: rozdiel v zápore
V zápore je rozdiel medzi nimi o veľa citeľnejší.
V angličtine to nefunguje ako v slovenčine. Preto:
- mustn’t = nesmieť
- don’t have to = nemusieť
Kladný tvar must udeľuje prísny príkaz a záporný tvar opak – prísny zákaz. Have to a jeho kladný tvar konštatuje, že nejaký zákaz existuje. Naopak, jeho záporný tvar konštatuje, že daný zákaz neexistuje. Zhrnutie:
- mustn’t: prísny zákaz – nesmieť
- don’t have to: povinnosť neexistuje – nemusieť
You mustn’t lie. = Nesmieš klamať. (Zakazujem ti to.)
You don’t have to lie. = Nemusíš klamať. (Môžeš povedať pravdu.)
You mustn’t smoke here. = Nesmieš tu fajčiť. (Čo si to dovoľuješ tu fajčiť, nepáči sa mi to.)
You don’t have to smoke here. = Nemusíš fajčiť tu. (Môžeš fajčiť aj tam, aj tam…)
Iné časy: minulosť a budúcnosť
Do teraz sme hovorili len o prítomnosti a významoch týchto slovies v prítomnosti. Čo ale keď chceme povedať budem musieť. V prípade budúcnosti máme na výber dve možnosti. Must síce nemá budúci čas (will must), ale niekedy sa môže použiť s budúcim významom.
- použijeme must v jeho základnom tvare:
Next year, I must buy a car. - použijeme will have to:
Next year, Peter will have to sell his house.
Často sa have to spája s going to v budúcom význame: I am going to have to…
V minulom čase použijeme opis – had to. Sloveso have to sa správa ako normálne sloveso. Zastupuje teda must vo všetkých tvaroch, ktoré nemá.
- be having to (I’m having to…)
- had to (I had to…) = musel som
- I have had to (present perfect)
Musel som v minulosti – I had to.
They had to accept the offer. – Museli prijať tú ponuku.
She had to admit he was right. – Musela uznať, že mal pravdu.
Všetko doposiaľ spomenuté sa týkalo kladných tvarov. Vieme, že zápory mustn’t a don’t have to majú rozdielny význam. V minulom čase si musíme nájsť iný spôsob vyjadrenia zákazu.
Mustn’t ≠ don’t have to.
Nesmel som ≠ I didn’t have to. ❌
Ako opis k mustn’t v minulom čase využijeme ⭐ be not allowed to (nemať dovolené, nesmieť).
I wasn’t allowed to speak. – Nesmel som hovoriť.
Ďalšie príklady
Children don’t have to go to school on Saturdays and Sundays. = Deti nemusia chodiť do školy cez soboty a nedele.
Do they have to talk so much? = Musia toľko rozprávať?
You must stay here and wait. = Musíš tu stáť a čakať.
She mustn’t wear pink clothes. = Nesmie nosiť ružové oblečenie.
He wasn’t allowed to use his father’s car. = Nemal dovolené (nesmel) použiť auto svojho otca.
Prehľad na záver
Pre začiatočníkov must, have to
Pozrite tiež:
Základná slovná zásoba z témy „práca“
Pomocné slovesá do, be have (auxiliary verbs)
Test modálne slovesá 2