Slovesá môžu byť v rôznom spôsobe (mood). V slovenčine poznáme oznamovací, rozkazovací a podmieňovací. V angličtine je takisto oznamovací (indicative) a rozkazovací (imperative). Namiesto podmieňovacieho majú tzv. konjunktív (subjunctive).
Pre začiatočníkov rozkazovací spôsob
Tvorba rozkazovacieho spôsobu
Rozkazovací spôsob tvoríme väčšinou pre 2. osobu – choď, choďte. Prípadne pre 1. osobu množného čísla – poďme.
2. osoba
V druhej osobe jednotného alebo množného čísla sa rozkazovací spôsob tvorí najjednoduchšie, a to pomocou:
slovesa v základnom tvare (bez to) bez podmetu
come, go, stand, write, ask, eat, speak, run, close, open
Základný tvar nie je to isté, čo prítomný čas. Tento tvar je vo všetkých osobách rovnaký, je to typický slovníkový tvar (read, ask, write, sit).
Veta v rozkazovacom spôsobe neobsahuje podmet:
- Come here. Poď/te sem.
- Lend me your book. Požičaj mi tvoju knihu.
- Speak more loudly. Hovor hlasnejšie.
- Listen carefully. Počúvajte pozorne.
Zákaz v 2. osobe
Všetko ostáva, akurát pridáme slovo:
DON’T
Don’t come here. Nechoď/te sem.
Don’t run. Nebehaj.
Rozkazovacie vety ukončujeme bodkou, nie výkričníkom (pokiaľ nevyjadruje emócie).
Rozkazy pre ostatné osoby
V angličtine pre ostatné osoby imperatív nenájdeme. Namiesto obyčajného imperatívu si ale môžeme pomôcť opisným, pomocou:
LET
V prvej osobe množného čísla použijeme staré známe let’s:
Let’s watch TV. (Poďme pozerať telku.)
V slovenčine si pomáhame slovesom „poďme“, v angličtine na to slúži let.
Zákazy pre ostatné osoby
Podobne ako v druhej osobe, i v tomto spôsobe môžeme utvárať zápor. Tvorí sa dvojako, v závislosti od formálnosti.
- Let’s eat something (poďme niečo zjesť). – Kladný tvar.
- Let’s not eat anything (nejedzme nič). – Hovorový a najčastejší tvar.
- Do not let us eat anything. – Formálny tvar.
- Don’t let’s eat anything. – Hovorový, trochu zastaranejší tvar, BrE.
Tento spôsob v komunikácii prevláda:
Let’s not eat anything (inf) = Let us not eat anything (f).
Zápor v iných osobách tvoríme teda pomocou don’t alebo len s not. Oba spôsoby sú správne, častejšie sú vety s Let’s not… Naopak, ak sa vyjadrujeme formálne, použijeme plné tvary. Slovo let môže mať viacero významov, prirovnávame ho skôr k dovoleniu ako k typu rozkazu.
V ostatných osobách (on, ona, ja, oni) sa rozkazovací spôsob utvoriť nedá. Ani v slovenčine sa to nepoužíva. Môžeme však utvoriť vety s: let + predmetové osobné zámeno (him, her, them). Ale to už rozkaz nie je. Aj v slovenčine, ak chceme rozkázať niečo sami sebe, povieme si to v druhej osobe (v duchu). Porovnajte tieto vety, či vám znejú ako rozkazy:
My dress is too short. – Oh, let me see. = Moje šaty sú moc krátke. – Pozriem sa.
Let him explain it to you. – Nech ti to vysvetlí.
V prvej osobe je v nespisovnom prejave možný aj tvar lemme namiesto let me.
Ako rozkazovací spôsob zjemniť, sprísniť…
Rozkazovací spôsob v angličtine môže mať rôzne podoby, nielen obyčajné sit down. Pre jeho zdôraznenie môžeme použiť sloveso DO. To náš rozkaz zdôrazní.
Do sit down. – Sadnite si.
Do be patient. – Buď trpezlivý.
Rozkaz (aj zákaz) môžeme spraviť adresný, prípadne ešte úpenlivejší (prísnejší):
You go out! – Ty choď von! (prísny, úpenlivý)
Open the door, Mandy. – Otvor dvere, Mandy. (adresovaný Mandy)
V zákaze (čiže v zápore) ide prvé don’t až potom podmet:
Don’t you sing again. – Ty už znova nespievaj.
Naopak, zjemniť rozkaz môžeme pomocou vetných dôvetkov.
Let’s have a drink, shall we?
Make coffee, will you?
Použité môžu byť aj záporné dôvetky, význam skúste posúdiť sami:
Stop jumping, can’t you? – Prestaň skákať. (Nemôžeš s tým už prestať?)
Zjemniť rozkaz môžeme aj obyčajným slovkom prosím:
Sit down, please. = Sadni si, prosím.
Pomocou rozkazovacieho spôsobu môžeme robiť aj ponuky:
Have another glass of wine. = Dajte si ešte pohár vína.
Môžeme použiť tiež neurčité zámená:
Somebody help him! – Niekto mu pomôžte!
Rozkaz v nepriamej reči
Rozkazy nemusíme tvoriť len priamo, ale aj nepriamo. V takomto prípade využijeme infinitív slovesa:
- Priamy rozkaz: Lucy said: „be polite“.
- Nepriamy: Lucy told him to be polite.
Najčastejšie sa v uvádzajúcej vete používa sloveso tell alebo ask. Na výber sú rôzne ďalšie, napr. order, forbid, request.
V nepriamej reči môžeme utvoriť aj zápor, veta bude vyzerať trochu inak:
- Priamy zákaz: Lucy told me: „Don’t eat the cake.“
- Nepriamy: Lucy told me not to eat the cake.
Záporné „not“ (už nie don’t z priameho rozkazu) je vo vete skôr ako infinitív hlavného slovesa (to eat).
Použitie rozkazovacieho spôsobu
Nepoužíva sa len na tvorbu príkazov a zákazov. Využijeme ho tiež pri:
- ponukách a pozvánkach (have a seat – sadnite si),
- inštrukciách (open the book on page 2),
- upozorneniach (watch out),
- radách (never stop learning).
Pozrite tiež