Poznáme štyri základné druhy chutí, ktoré rozoznáva náš jazyk. Zvyklo sa hovoriť, že rôzne chute rozpoznávame na iných miestach na našom jazyku. Dnes sa tvrdí, že je to mýtus a že celý náš jazyk rozoznáva všetky chute rovnako.
Chute (sladký, horký, slaný, sladký)
Všetko sú to prídavné mená (adjectives), poznáme k ním aj podstatné mená (nouns):
- salty (slaný) a saltiness (slanosť), salt (soľ),
- sweet (sladký) a sweetness (sladkosť ako vlastnosť niečoho),
- bitter (horký) a bitterness (horkosť),
- sour (kyslý) a sourness (kyslosť).
Typické sú tiež kombinácie:
- bittersweet – horko-sladké,
- sweet and sour – sladkokyslý,
POZOR slaná voda (morská) nie je salty water ale salt water.
Kyslý môžeme preložiť aj pomocou prídavného mena acidic. To sa môže používať tiež pre opis chemickej vlastnosti – obsahujúci kyselinu.
Ďalšie (štipľavý, ostrý, bez chuti)
Ak opisujeme jedlo, väčšinou používame rozmanitejšie prívlastky než len sladký, slaný, kyslý, horký.
Spicy /spaɪsɪ/ – ostrý, štipľavý, korenený, tiež aj hot /hɒt/, pungent /pʌnʤǝnt/, tangy – štipľavý, ďalej korenený – peppery. Veľmi pikantný, pálivý môže byť aj fiery /faɪǝri/.
Tart /tɑ:t/ – trpký. Formálne môžeme preložiť trpký aj ako astringent /ǝ’strɪnʤǝnt/. Naopak, že je niečo bez chuti, mdlé, preložíme pomocou bland /blænd/ alebo tasteless /teɪstləs/.
Ešte poznáme prídavné meno savoury (savory) /seɪvǝri/, ktorým označujeme slané – nie sladké jedlo.
Pozrite tiež
Slovíčko indeed a jeho použitie
Cvičenie: množné číslo pre pokročilejších
Test: infinitív alebo gerundium (verb patterns)