Čo sa základných konverzačných otázok týka, naučili sme sa ich už skutočne veľa. Ak sa s niekým spoznávame, môžeme sa ho opýtať, ako sa voláš, odkiaľ si, koľko máš rokov, aké je tvoje telefónne číslo… Alebo sa ho opýtame, akými jazykmi hovorí.
Do you speak…? Hovoríš po…?
Do you speak English?
Does Lucy speak English?
Používame tu základné sloveso SPEAK /spi:k/ hovoriť. Podobný význam majú aj slovesá: talk (rozprávať, hovoriť), say (povedať), tell (povedať).
Vo význame „hovoriť nejakým jazykom“ však používame len sloveso speak.
Ak sa niekoho opýtame túto otázku, pýtame sa ho, či vie daným jazykom hovoriť. Nie či ním rozpráva práve teraz. Ak by sme sa chceli opýtať, akým jazykom hovorí teraz, použijeme prítomný priebehový čas Are you speaking English?
Jazyky
Názvy jazykov píšeme s veľkým začiatočným písmenom (Japanese, Hungarian, Italian).
I speak German. – Hovorím po nemecky.
Italian, Hungarian, Chinese, Japanese nemajú hlavný prízvuk na prvej slabike. Prízvuk kladieme na slabiku, ktorá nasleduje po čiarke hore (‚). Chinese a Japanese majú okrem hlavného prízvuku aj vedľajší.
Názvy jazykov zodpovedajú podstatnému menu, príslovke aj prídavnému menu: English = angličtina, anglický, po anglicky.
Viac o prízvuku.
I can speak Slovak. I come from Slovakia, so I am Slovak. Slovak food is fantastic. – Viem hovoriť po slovensky. Pochádzam zo Slovenska, teda som Slovák. Slovenské jedlo je fantastické.
Na vete si všimnite, ako je použité slovo Slovak. Použili sme ho na preklad Slováka, slovenského jedla a príslovky po slovensky. Podobne používame aj ostatné názvy jazykov. Pri niektorých to neplatí, o tom bližšie hovoríme v článku o krajinách a národnostiach.
Všimnite si, ako sme preložili, že vie hovoriť po slovensky. Použili sme sloveso can.
