WANT = CHCIEŤ

Slovenské „chcieť“ preložíme ako „want“

WANT /wɒnt/ chcieť

V minulých článkoch sme si hovorili o dvoch anglických časoch – prítomný čas jednoduchý a prítomný čas priebehový. Sloveso want používame zvyčajne len v jednoduchom čase.

POUŽITIE

Týmto slovesom vyjadrujeme, že niečo chceme, prajeme si. Ak chceme povedať, že chceme niečo konkrétne (darček, knihu, psa), použijeme want + podstatné meno:

WANT + NOUN

I want a new house.
(Chcem nový dom.)

Ak však chceme za sloveso want pridať ďalšie sloveso, budeme sa držať vzorca:

WANT + NEURČITOK

Neurčitok = to + základný tvar slovesa (to speak, to talk, to eat, to drink, to learn, to read, to see, to watch, to relax, to feed, to do, to go a pod.). Dôležité je, že sloveso v takomto základnom tvare ostáva aj v tretej osobe:

I want to tell you the truth.
(Chcem ti povedať pravdu.)

She wants to cook.
(Chce variť.)

Want sa správa ako normálne sloveso (priberá koncovku -s v 3. osobe j. č.), sloveso po častici „to“ ostáva BEZ koncovky (-s).

She wants to cooks.

Otázku a zápor tvoríme podľa času, v ktorom je sloveso použité. My sme sa učili prítomný, takže:

Do I want an apple?
Does she want a yellow umbrella?
Do you want to go?

Zápor, nechcieť, vytvoríme pomocou DON’T:

I don’t want a rabbit. (Nechcem zajaca.)
I don’t want to calm down. (Nechcem sa upokojiť.)

Want – zhrnutie