Pri stupňovaní prídavných mien rozlišujeme krátke a dlhé prídavné mená. Väčšina je pravidelných, no existuje aj pár nepravidelných. Napr. good, bad, far, old atď. Pri tých sa treba naučiť tvary naspamäť (old – older/elder – oldest/eldest).

Dlhé prídavné mená stupňujeme pomocou slovíčok more a most. Krátke zas pomocou koncoviek (er a est).

Pri stupňovaní môže dôjsť k pravopisným zmenám. Najčastejšie je zmena y na i (pretty – prettier, funny – funnier) a zdvojenie koncovej spoluhlásky (big – bigger, sad – sadder).

Pri treťom stupni sa obvykle používa určitý člen THE. Niektoré príd. mená nestupňujeme (tzv. absolútne – mŕtvy, úžasný, neviditeľný a i.).