Angličtina by možno neexistovala tak, ako ju poznáme dnes, ak by nebolo jedného muža. Týmto mužom bol kráľ Alfréd Veľký – veľký bojovník 9. storočia a záchranca angličtiny. V rokoch, kedy žil, vyzeral svet politicky inak. Anglicko, ako ho poznáme dnes, neexistovalo.
Nastúpil na trón v roku 871 n. l. ako 22-ročný. Jeho manželkou bola Ealhswith a mali spolu šesť detí, medzi ktorými bol aj jeho nástupca Eduard I. Ako jediný anglický kráľ má prívlastok Veľký. Väčšina kráľov raného stredoveku bojovala mečom. Alfréd pridal k meču pero.
Obsah článku
Vtedajšia Británia – Wessex a iné kráľovstvá
V 9. storočí n. l. ešte dnešné Anglicko neexistovalo. Na jeho území bolo viacero anglosaských kráľovstiev, medzi najvýznamnejšie patril Wessex. Rozprestieral sa približne na území dnešného južného a juhozápadného Anglicka, ale Londýn mu nepatril.
Zjednotenie Anglicka by sme mohli zaradiť o približne 60 rokov neskôr – ako prvý anglický kráľ bol Athelstan, Alfrédov vnuk.
Alfréd Veľký bol korunovaný asi ako 22-ročný, ale sám o postavenie panovníka veľmi nestál. V roku 878 porazil nájazd Vikingov – vojská vedené Guthrumom v bitke pri Edingtone, pričom primäl ich vodcu podstúpiť sviatosť krstu.
Zaujímavosťou je, že nežil na kamennom hrade, ako to s kráľmi býva spájané. Nežil stále na jednom mieste, presúval sa medzi kráľovskými dvorcami. Srdcom Wessexského kráľovstva bol Winchester, kde Alfréd trávil veľa času a kde boli uložené aj jeho telesné pozostatky. Na kráľovskom dvorci bývali postavené drevené haly. Ako Alfrédov životopisec Asser spomína, vnútri takejto haly z dreva bol prievan – kráľovi zhasínali sviečky.
Stará angličtina a Alfréd Veľký ako záchranca
Wessex bol v tom čase neustále drancovaný Vikingami, ktorí ničili kláštory – vtedajšie centrá vzdelanosti. Na všetky podstatné úradné a náboženské záležitosti sa dovtedy používala latinčina. Keďže však vzdelanosť upadla a málokto už latinsky reálne rozumel, zaviedol Alfréd na vtedajšiu dobu nekonvenčné a revolučné riešenie: všetky najpotrebnejšie knihy museli byť preložené do angličtiny.
Alfréd dokonca sám niektoré knihy preložil. Inicioval tiež vznik Anglosaskej kroniky, ktorá bola písaná v angličtine. Ich kópie posielal do rôznych kláštorov po celej krajine. Aj vďaka tomuto kroku si vtedy rozkúskované Anglicko začalo budovať jednotu. Alfréd Veľký tak úspešne pripravil pôdu pre angličtinu ako legitímny jazyk vzdelávania, správy, úradov a literatúry.
Alfrédov predhovor v knihe
V tom období však neexistovala angličtina ako ju poznáme dnes či od Shakespeara. Stará angličtina (Old English) bol germánsky jazyk, ktorý by sme len ťažko dokázali prirovnať k modernému jazyku. Pekne ju vidno na ukážke z knihy, ktorú Alfréd sám preložil a napísal autorský predhovor. V predhovore, mimo iného, spomína potrebu preložiť všetko podstatné do materinského jazyka tak, ako to robili aj Gréci či Rimania.
Táto kniha nebola len prostriedkom na rozvoj vzdelávania a materinského jazyka. Bola tiež silným geopolitickým nástrojom. Alfréd preložené kópie tejto pápežovej knihy posielal aj do nepriateľských oblastí, čím sa snažil o vytvorenie puta – spoločného jazyka. Tento krok pravdepodobne pomohol neskôr jeho vnukovi v zjednotení jednotlivých saských kráľovstiev do Anglicka.
(nie je originál)
V tomto úryvku priateľsky pozdravuje kráľ Alfréd Veľký biskupa Wærfertha a spomína na dávnejšie časy, kedy boli králi a duchovní múdri a zdatní v boji. Tento rozkvet neskôr vystriedal úpadok vzdelanosti. Posledné slovo „Englisc“ je v dnešnom jazyku English (angličtina).
Ukážka z dochovaného originálu:
Uvedená ukážka je originál predhovoru Alfréda Veľkého dochovaný viac ako 1100 rokov. Pod linkom Bodleian Libraries nájdete komplet celý originál oskenovaný k nahliadnutiu. Knihu vydal pápež Gregor I. s názvom Pastoral Care, ktorú Afréd preložil do staroangličtiny.
Čím sa líšila stará angličtina od dnešnej?
Vytiahnime si slová rovno z Alfrédovho predhovoru.
Ælfred kyning – Kráľ Alfréd. Písmeno Æ, æ (Ash) sa do modernej angličtiny neprepracovalo. Za Alfrédových čias však existovalo. Jeho stopy nájdeme ešte stále vo fonetike – prepise výslovnosti angličtiny. Je to hláska medzi „A“ a „E“. Slovo kyning znamenalo „kráľ“, v dnešnej podobe „king“. Ďalej napríklad slovo wisdome sa zachovalo v takmer rovnakej podobe dodnes – „wisdom“.
Prekvapení by sme boli možno tým, že existovalo skloňovanie podstatných mien – používalo sa päť pádov (nominatív, genitív, datív, akuzatív, inštrumentál).
Keby sme sa dnes stretli s dávnym hovorcom starej angličtiny, pravdepodobne by sme mu nerozumeli nič. Stará angličtina bola oveľa bližšie svojim germánskym koreňom.
899 n. l. – smrť Alfréda a jeho posolstvo
V roku 899 Alfréd Veľký hynie a trón preberá jeho syn Eduard I. O jeho smrti toho nie je známeho mnoho, v Anglosaskej kronike sa uvádza len, že to bolo pred sviatkom Všetkých svätých a že jeho telo leží vo Winchestri. Vie sa akurát to, že celý život trpel nejakou bolestivou chorobou týkajúcou sa pravdepodobne zažívania.
Čo je ale podstatné. Alfréd zomiera s tým, že zanecháva základ budúceho anglického kráľovstva a výrazne posilnené postavenie starej angličtiny ako jazyka vzdelávania a správy. Dbal na vzdelanie, obranu krajiny a spravodlivosť, čím si zaslúžil prívlastok Veľký – Alfred the Great.
Zdroj:
Bodleian Libraries, University of Oxford, MS. Hatton 20 (Rukopis Pastoral Care, cca r. 890 – 897).
ASSER. Life of King Alfred (Asserov životopis kráľa Alfréda).
SWEET, Henry (ed.). King Alfred’s West-Saxon Version of Gregory’s Pastoral Care. Early English Text Society.
Publikované: 8. júna, 2026