Pokiaľ chceme porovnávať angličtinu so slovenčinou, pravopisných zmien bude určite menej – konkrétne len päť. Sú všeobecné a uplatňujú sa pri väčšine koncoviek. Na mysli máme koncovky, ktoré sa používajú pri tvorbe časov, množného čísla, radových čísloviek a pod.
Zmena y na i
Túto zmenu sme spomínali pri množnom čísle či pri tvorbe tretej osoby prítomného času jednoduchého. Ak slovo končí na ypsilon, meníme ho na mäkké i. Má to svoje pravidlá.
AK SLOVO KONČÍ NA:
- SPOLUHLÁSKA + Y: y zmeníme na i (pretty – prettier, candy – candies, thirty – thirtieth).
- SAMOHLÁSKA + Y: y ostáva (boy – boys, play – plays).
Túto zmenu uskutočňujeme:
- Tretia osoba j. č. v prítomnom čase jednoduchom: deny – he denies.
- Minulý čas slovies: deny – he denied.
- Množné číslo: diary – two diaries.
- Radové číslovky: fifty – fiftieth.
- Stupňovanie prídavných mien: crazy – crazier – craziest.
- Pred niektorými príponami (ful, ness, ly, er): happy – happiness, holy – holiness, easy – easily, try -trier…
Ako ste si všimli pri bodoch 1. až 5., y meníme na i plus pridávame ešte e.
Mohli by sme si myslieť, že pravidlo uplatníme aj pri koncovke -ing – nie je to pravda. Napr.: deny – denying, try – trying. Nielenže pravidlo s y tu neplatí, dokonca pri dvoch slovách platí opačne:
die – I am dying; lie – I am lying; tie – I am tying.
Ďalšou výnimkou je shy – shyly, shyness a dry – drily/dryly, dryness.
Spomenieme si ešte jednu výnimku u slova day – daily. Pred príponou -ly zmeníme -y na -i, aj keď mu predchádza samohláska a. Platí to aj u nepravidelných slovies, ale tam je to zrejmé, keďže sú nepravidelné (pay – paid).
Vynechanie koncového e pred ing
Ak nám sloveso končí na e, pred ing ho vypustíme.
Napríklad:
- joke – joking, cycle – cycling, ignore – ignoring, dance – dancing, make – making…
Toto pravidlo neplatí pri slovese dye – he is dyeing ani pri canoe – he is canoeing.
K vyškrtnutiu koncového e dochádza aj pri iných gramatických javoch, no tam ide skôr o jednotlivé prípady, než o pravidlo. Napr. fame – famous.
Éčko navyše
Vyššie sme spomenuli, kedy ho vypustíme zo slova. Niekedy ho ale naopak pridáme. Deje sa to hlavne pri tvorbe množného čísla, radových čísloviek a 3. os. j. č.
- U slov, kde meníme y na i: pretty – prettier, tidy – tidied.
- Pri tých slovách, ktoré končia na -o a pridávame s: tomato – tomatoes, vulcano – vulcanoes (ale tiež volcanos).
- Po sykavke: bus – buses, watch – watches, fox – foxes.
Zmena koncového F na V
O tomto sme sa tiež rozprávali pri množnom čísle. Problém je, že to pravidlo platí len polovične. U niektorých dochádza k zmene (wolf – wolves), u niektorých nie (roof – roofs) a niekde sú možné dvojtvary.
Zdvojenie koncovej spoluhlásky
U niektorých slov sa pred príponou zdvojuje koncová spoluhláska:
- prídavné mená: napr. big – bigger, hot – hotter,
- slovesá pred koncovkami ing a ed: stop – stopped/stopping.
Pri niektorých sa to nedeje, no definícia je žiaľ zložitá. Čo vieme určite, že sa nezdvojujú koncové samohlásky, ani spoluhlásky w, x (fixxing – zle).
Kedy zdvojujeme koncovú spoluhlásku:
- slovo je jednoslabičné (big – bigger, tip – tipped, drop – dropped),
ale zároveň končí takto: jedna spoluhláska + jedna samohláska + jedna spoluhláska, u ostatných nezdvojujeme (sail – sailing, send – sending) - slovo je dvojslabičné (refer – referred)
a končí na jednu spoluhlásku, pred ktorou je jedna samohláska plus prízvuk je na poslednej slabike (refer – prízvuk je na „fer“, nie na „re“)
+ v britskej angličtine zdvojujeme aj u slov, ktoré končia na „l“, ale koncová slabika nie je prízvučná (travel – travelling), v americkej k tomuto nedochádza (traveling).
Pravidlo o zdvojovaní koncovej spoluhlásky je náročné a obsahuje veľa výnimiek. Uviedli sme si len základné prípady.
Pozrite tiež
Veľký test z anglických časov
Účet: bill, check, receipt
Prípony prídavných mien