Opisné tvary modálnych slovies

Modálne slovesá sú samostatný druh slovies, ktoré sa neriadia typickými pravidlami (netvoria priebehové tvary, klasické minulé časy, nepriberajú koncovky a i.). Ak ich potrebujeme použiť v inom čase alebo tvare, potrebujeme poznať opisné tvary modálnych slovies: be able to, be allowed to, have to, need to, be supposed to.

Modálne slovesá nemenia svoj tvar

Dôvodom, prečo musíme používať opisné tvary, je, že modálne slovesá nemenia svoj tvar. Nielen v 3. os. j. č. (he musts, he cans), ale netvoria ani priebehový tvar (shoulding, maying) či budúci čas (will can, will must). Niektoré majú svoj minulý tvar (can – could, will – would), no nepoužíva sa vždy rovnako ako základný tvar. Pre všetky tieto prípady tu máme k dispozícii opisné tvary modálnych slovies (be able to, be allowed to, have to, be supposed to).

Opisné tvary modálnych slovies

Tieto štyri slovné spojenia nám nahradia modálne slovesá v iných časoch, než je prítomný jednoduchý (v minulom čase, v perfect časoch i v budúcich časoch).

Čo znamenajú?

• be able to: byť schopný ➜ opis can,
• be allowed to: mať dovolené ➜ opis can, may,
• have to: musieť ➜ opis must,
• be supposed to: mať niečo urobiť ➜ opis should,
• don’t need to: nemusieť ➜ opis k needn’t.

💡 Rozdiely v zápornom tvare musieť: mustn’t a don’t have to:

• must (musieť) = have to (musieť),
• ale: mustn’t (nesmieť) x don’t have to (nemusieť).

Mustn’t znamená silný zákaz. Naproti tomu don’t have to znamená chýbajúcu povinnosť (niečo nemusím). Pre nás to znamená, že môžeme použiť have to ako opis k must (musieť), ale nie don’t have to ako opis k mustn’t.

Opisné tvary vs. modálne slovesá

Prečo ich vlastne voláme opisné? Dôvody môžeme mať dva:

1. opisujú modálne sloveso v inom čase než prítomnom (ale fungujú aj v prítomnom čase),
2. opisujú len „význam“ pravého modálneho slovesa.

💬 Opisné tvary nemajú ten istý význam ako hlavné modálne sloveso. Len ho opisujú, približujú sa k jeho významu. To znamená, že bude rozdiel v použití was able to a could. Tiež je rozdiel vo význame should x be supposed to.

Must a jeho opis have to

Obidve slovesá sa používajú aj v prítomnom čase, no s malým významovým rozdielom. Must konštatuje povinnosť, ktorú ukladám ja sám. Have to zas povinnosť udelenú niekým iným (zákony a i.)

I had to go. – Musel som ísť.
Do you have some painkillers? No, but I’ll have to buy some. – Máš nejaké lieky proti bolesti? Nie, ale budem musieť nejaké kúpiť.

V prípade nutnosti môžeme použiť aj priebehový tvar (I’m having to) alebo predprítomný (I’ve had to).

🎯 Advanced point: použiť sa môže tiež tvar going to have to.
🎯 Advanced point #2: poznáme tvar must have. Tento sa však nepoužíva pre preklad „musel som“. Vyjadruje pravdepodobnosť, istotu (isto to tak bolo, určite áno).

Nemusieť sa môže preložiť tiež ako don’t need to (needn’t).

🎯 Advanced point #3: don’t need to znamená nemusieť v zmysle „nemať potrebu, nie je to nutné“.

Mustn’t a jeho opis be not allowed to

So slovesom must je to tak, že jeho kladný tvar má iný význam ako záporný. Must: musieť x mustn’t nesmieť. Preto musíme prispôsobiť aj jeho opisný tvar. Nepoužijeme tu don’t have to ❌. Keď niečo „nesmieme“, niekto nám to pravdepodobne nedovolil. Zvolíme teda opis nemať dovolené = be not allowed to.

Why didn’t you come to my party? – I wasn’t allowed to go.
I haven’t been allowed to borrow my father’s car for the last month.

Can a jeho opisy be allowed to, be able to

Pri slovese can máme dve najčastejšie možnosti:

1. be (not) able to: (nie) som schopný, (ne)dokážem, (ne)môžem
2. be (not) allowed to: (ne)môžem, (ne)smiem, (ne)mám dovolené

Samozrejme opäť fungujú v rôznych časoch (I will be able to, I wasn’t allowed to).

I can swim. = I was able to swim.
I can’t watch TV. = I wasn’t allowed to watch TV.
She will be able to speak English.

💡 Pri can máme možnosť použiť could. Je to jeho oficiálny minulý čas, používame ho aj v podmieňovacom spôsobe (mohol by som). Použije sa pre všeobecnú minulú schopnosť (niečo som dokázal, vedel). Could sa vyskytuje bežne tiež v prítomnom čase.

May a jeho opis be allowed to

Gramatické pravidlá be allowed to ostávajú. May sa používa v zmysle „smieť“ hlavne vo zdvorilejšom prejave. V zápornom tvare may not znamená „nesmieť“, ale s oveľa menším dôrazom ako mustn’t. Patrí do formálnejšieho štýlu.

Nesmel som = I wasn’t allowed to.
Smel som = I was allowed to.

Should, shouldn’t a jeho opis be (not) supposed to

Should sa využíva v radách, konštatovaniach, že by niekto niečo mal urobiť. Ako opis sa využíva be supposed to, opäť v rôznych tvaroch. V budúcom čase máme opäť možnosti (buď použijem should pre jasný kontext, alebo will be supposed to).

Mal som (niečo urobiť) = I was supposed to…
Nemal som (niečo urobiť) = I wasn’t supposed to…

I wasn’t supposed to sign the contract.
You’re not supposed to eat in the library.

Pár základných bodov k opisom

• Niekedy sa môžu modálne slovesá používať aj v budúcom zmysle (ale nie v budúcom čase will must).
• Can má svoj minulý čas could, ale používa sa tiež opis was able to.
• Should je len formálny minulý čas od shall. Používa sa v prítomnosti.
• Don’t have to ≠ mustn’t. (Majú rozdielny význam.)
• Opisy modálnych slovies nemajú úplne ten istý význam ako modálne sloveso.
• Opisy sa používajú v rôznych časoch, tiež v prítomnom čase.
• Dajú sa použiť aj v ing tvare či infinitíve.

Pozrite tiež:

Cvičenie: nájdi chybu v texte
Rozdiel medzi will a going to
Chute: sladký, slaný, horský, kyslý