Must a have to (musieť)

MUST = MUSIEŤ
HAVE TO = MUSIEŤ

Ak obidve prekladáme musieť, aký je medzi nimi teda rozdiel? Pozrime sa najskôr na ich tvorbu a potom na významové rozdiely.

MUST VS HAVE TO = TVORBA VIET

Obidve tieto slovesá sú svojím zmyslom modálne. Must je charakteristické modálne sloveso, no have to by sa medzi modálne radiť nemalo, nakoľko nespĺňa ich základné charakteristiky, okrem jednej: modálne slovesá spájame s plnovýznamovým slovesom, aby veta dávala zmysel. Porovnajte:

(1) Modálne sloveso nepoužíva pomocné sloveso na tvorbu otázky:

(2) Modálne sloveso tvorí zápor len s NOT:

(3) Modálne sloveso má tvar len pre jeden čas (maximálne dva – can a could).

(4) Priebehové -ing. Modálne slovesá neuvidíme v -ingovom tvare:

(5) Modálne slovesá majú stále rovnaký tvar – aj v 3. os. j. č.

Napriek tomu sa používa sloveso have to vo funkcii modálneho.

MUST A HAVE TO – POUŽITIE

Obe nám slúžia s významom „musieť“, avšak, rozdiel tu je:

1. MUST = subjektívna povinnosť, nutnosť
2. HAVE TO = objektívna povinnosť, nutnosť

Must použijeme pre povinnosť, ktorú si ukladáme, prípadne niekomu ju ukladáme my. Have to použijeme pre povinnosť, ktorá je nám uložená externým zdrojom (napr. zákon).

MUSTN’T A DON’T HAVE TO

Dobre, v kladnom tvare už tieto slovesá poznáme. Čo ale v zápornom stave?

MUSTN’T = NEMUSIEŤ

V angličtine to nefunguje ako v slovenčine. Preto:

MUSTN’T = NESMIEŤ
DON’T HAVE TO = NEMUSIEŤ

Síce v kladnom tvare označuje must subjektívnu povinnosť a have to objektívnu, nijako nám to nesúvisí s ich zápornými tvarmi. V zápore je ich význam:

1. MUSTN’T prísny zákaz, niečo zakázané a nedovolené,
2. DON’T HAVE TO nemusieť, nemať povinnosť niečo urobiť (have to = mať povinnosť, don’t have to = nemať povinnosť)

Čo ale v minulom čase? A v budúcom?

Do teraz sme hovorili len o prítomnosti a významoch týchto slovies v prítomnosti. Čo ale keď chcem povedať napríklad…

Budem musieť povedať pravdu.

Vieme, že modálne MUST nemá budúci čas, ale:

1. môžeme vetu pretransformovať do prítomného času, ako to robíme aj v slovenčine (namiesto budem musieť… musím povedať pravdu)
   
   I must tell the truth.

• použijeme opis (opis must je have to)
  
  I’ll have to tell the truth.

V minulom čase nám prvá možnosť odpadá, použijeme teda opis. Vždy treba pamätať na to, že sloveso have to sa správa ako normálne plnovýznamové sloveso, teda má tvary:

• be having to (I’m having to…)
• had to (I had to…) = musel som
• I have had to (present perfect)

Musel som povedať pravdu.

I had to tell the truth.

POZOR! Nezamieňajte si opäť záporný tvar:

MUSTN’T ≠ DON’T HAVE TO

Takže pre budúcnosť vo význame „nesmieť“ použijeme čisto mustn’t. V minulom čase si musíme vypomôcť iným opisom, a to je:

NOT ALLOWED TO (nemať dovolené, nesmieť)
I wasn’t allowed to tell the truth. = Nesmel som povedať pravdu.

Ďalšie príklady:

Prehľad na záver

Pozrite tiež:

MUST _{pre začiatočníkov}
HAVE TO _{pre začiatočníkov}
Pomocné slovesá do, be have (auxiliary verbs)
Test modálne slovesá 2