Modálne slovesá sú samostatný druh slovies, ktoré sa neriadia typickými pravidlami (netvoria priebehové tvary ani minulé časy a i.). Na to, aby sme mohli ich význam používať aj v iných časoch alebo tvaroch, potrebujeme poznať opisné tvary modálnych slovies.
Modálne slovesá sú napríklad: must, can, may, will, should… Tieto slovesá nemenia svoj tvar v osobách (musts, cans), netvoria -ing tvary (shoulding, maying), nemajú minulý čas (okrem napríklad can – could, will – would, ale tu platia rôzne pravidlá používania).
Ktoré opisné tvary poznáme?
Tieto štyri slovné spojenia nám nahradia modálne slovesá v iných časoch, než je prítomný jednoduchý.
Čo znamenajú?
Pri slovese „musieť“ si dávame pozor na jeho rozdielne významy v zápornom tvare:
- must (musieť) a have to (musieť),
- ale: mustn’t (nesmieť) a don’t have to (nemusieť)
Opisné tvary vs. modálne slovesá
Prečo ich vlastne voláme opisné? Dôvody môžeme mať dva:
- opisujú modálne sloveso v inom čase než prítomnom (ale fungujú aj v prítomnom čase),
- opisujú len „význam“ pravého modálneho slovesa.
Opisné tvary len opisujú pravé modálne sloveso. Ich význam je trošku rozdielny.
Must a jeho opis have to
Obidve slovesá sa používajú aj v prítomnom čase, no s malým významovým rozdielom. Must konštatuje povinnosť, ktorú ukladám ja sám. Have to konštatuje povinnosť udelenú niekým iným (zákony a i.)
I had to go. – Musel som ísť.
Do you have some painkillers? No, but I’ll have to buy some. – Máš nejaké lieky proti bolesti? Nie, ale budem musieť nejaké kúpiť.
V prípade nutnosti môžeme použiť aj priebehový tvar (I’m having to) alebo predprítomný (I’ve had to).
Mustn’t a jeho opis be not allowed to
Ako bolo uvedené vyššie, mustn’t nemôžeme opisovať tvarom don’t have to, to má úplne iný význam (nemusieť). Použijeme opis nemať dovolené = be not allowed to. Poslúži takisto v rôznych časoch, nielen v minulom.
Why didn’t you come to my party? – I wasn’t allowed to go.
I haven’t been allowed to borrow my father’s car for the last month.
Can a jeho opisy be allowed to, be able to
Pri slovese can máme dve možnosti:
- be (not) able to: (nie) som schopný, (ne)dokážem, (ne)môžem
- be (not) allowed to: (ne)môžem, (ne)smiem, (ne)mám dovolené
Samozrejme opäť fungujú v rôznych časoch (I will be able to, I wasn’t allowed to).
I can swim. = I was able to swim.
I can’t watch TV. = I wasn’t allowed to watch TV.
She will be able to speak English.
Pri can máme ešte jednu možnosť – could. Je to jeho oficiálny minulý čas, používa sa aj v podmieňovacom spôsobe (mohol by som) a jeho použitie má určité pravidlá. Použije sa pre všeobecnú minulosť (niečo, čo som dokázal, vedel, smel). Nepoužívame could ako univerzálny minulý čas slovesa can, vyskytuje sa totiž aj v prítomnom čase.
May a jeho opis be allowed to
Platí to isté, čo vyššie pri slovese can a opisnom tvare be allowed to. May sa v zmysle „smieť“ využíva vo zdvorilejšom prejave, v zápornom tvare znamená „nesmieť“, ale s oveľa menším dôrazom ako mustn’t.
Nesmel som = I wasn’t allowed to.
Smel som = I was allowed to.
Should, shouldn’t a jeho opis be (not) supposed to
Should sa využíva v radách, konštatovaniach, že by niekto niečo mal urobiť. Ako opis sa využíva be supposed to, opäť v rôznych tvaroch. Okrem budúceho času.
Mal som (niečo urobiť) = I was supposed to…
Nemal som (niečo urobiť) = I wasn’t supposed to…
I wasn’t supposed to sign the contract.
Na čo treba pamätať?
- Niekedy sa využívajú modálne slovesá aj v budúcom zmysle (ale nie v budúcom čase
I will must). - Can má svoj minulý čas could, ale nie 100 % minulých viet ním preložíme + could aj v prítomnom čase.
- Should je len formálny minulý čas od shall.
- Don’t have to ≠ mustn’t.
- Opisy modálnych slovies len opisujú, nemajú úplne ten istý význam ako modálne sloveso.
- Opisné tvary sa môžu použiť v rôznych časoch aj v prítomnom čase.
- Opisy sa dajú použiť aj v ing tvare či infinitíve (aj v perfect časoch).
Pozrite tiež: