V umeleckom štýle často skladáme vety tak, aby boli lahodnejšie pre oko. Pre tento účel využívame tzv.
umelecké/básnické prostriedky
Dnes sa zameriame na tri básnické prostriedky, ktoré patria do kategórie „trópy“. Vysvetlíme, čo je metafora, metonymia a personifikácia.
Metafora, metonymia, personifikácia
Metaforu použijeme, ak prenášame vlastnosti z jedného na druhé. Vo výroku je určitá podobnosť, tá sa týka vonkajších znakov.
A upadol do večného spánku (= smrť).
V mori slasti plával až do samého rána (= veľa, mnoho).
V očiach sa mu zableskli iskričky nádeje (= známky, znaky).
Vo všetkých vetách máme dva javy. V prvej vete zamieňame smrť za večný spánok – smrť je stála, večný spánok – stály (vonkajší znak). V druhej vete zamieňame „mnoho“ s „morom“, pretože aj mora je mnoho (= vonkajší znak).
Metafora je prenos vlastnosti z jedného predmetu na druhý na základe vonkajšej podobnosti.
Metonymia sa metafore v definícii podobá. Princíp je podobný, ide však o podobnosť na základe vnútorných znakov alebo nejakých logických súvislostí.
Práve číta Kraska. (Kraskovo dielo)
Zjedol by aj celú kuchyňu. (všetko jedlo v kuchyni)
Parlament odsúhlasil novelu zákona. (poslanci v parlamente)
Metonymia je prenos významu na základe vnútornej podobnosti (alebo logickej väzby). Napr. trieda – žiaci tej triedy (nie ako miestnosť).
Personifikácia je (opäť) prenos. Konkrétne prenos ľudských vlastností na neživé predmety, zvieratá. Dôležité je, že je to vlastnosť charakteristická pre človeka (persona).
Čas beží, hviezdy sa usmievajú, kvetiny spia, tráva ľahla, nebo sa mračí…
Ak by vlastnosť nebola typicky ľudská, išlo by o metaforu:
Hviezdy sa trblietajú, hodiny plynú…
Personifikácia je prenos ľudských vlastností na neživé predmety, zvieratá, pojmy… „Láska je slepá.“
Pozrite tiež