Excuse me /ɪk’skju:z mi/ prepáčte.

Táto fráza sa často používa na zahájenie rozhovoru, keď chceme upútať niekoho pozornosť. Alebo keď niekoho potrebujeme prerušiť.

Excuse me, where is the main station? (Prepáčte, kde je hlavná stanica?)

Sorry /sɒri/ prepáč/-te

Sorry používame v bežnom zmysle „prepáč“, keď sa za niečo ospravedlňujeme.

I’m sorry, I can’t do that. (Prepáč, nemôžem to urobiť.)

Viac spôsobov, ako povedať prepáč

Thank you /’θæŋk ˌju:/ ďakujem.

Thank you very much, Mrs Goodson. (Ďakujem veľmi pekne, pani Goodsonová.)

Thanks / θæŋks/ ďakujem (neformálny výraz).

Hi, Lucy. How are you? Ahoj, Lucia. Ako sa máš?
I’m good, thanks. And you? Dobre, ďakujem. A ty?

Thank you x thanks: thank you je obyčajné „ďakujem“, je vhodné do akejkoľvek konverzácie. Thanks je kratšie, využijeme ho viac v neformálnej konverzácii.

Viac spôsobov, ako sa poďakovať

Please /pli:s/ prosím.

Would you like a cup of coffee? (Dáte si šálku kávy?)
– Yes, please. (Áno, prosím.)
– No, thank you. (Nie, ďakujem.)

Ak nám niekto niečo ponúka, tak to príjmeme s yes, please. Naopak, slušne to odmietneme prostredníctvom no, thank you.

Not at all /nɒt ət ‚ɔ:l/ nie je zač.

Thank you, Adam. – Not at all. (Ďakujem, Adam. – Nie je zač.)

Nie je zač môžeme preložiť ako NOT AT ALL alebo YOU’RE WELCOME s rovnakým významom.

Thank you. – Not at all./You’re welcome.

Zdvorilé výrazy

V konverzácii je dôležité používať zdvorilé výrazy ďakujem (thank you), nie je zač (not at all), prosím (thank you), prepáčte (excuse me) atď. Bez nich by mohla konverzácia vyznieť nezdvorilo, neslušne.

Vyššie sme si povedali, že na niečiu ponuku odpovedáme prostredníctvom yes, please alebo no, thank you. Odpovedať strohým yes/no je menej vhodné a patrí to skôr do neformálneho styku.

Okrem týchto zdvorilých výrazov, je v konverzácii dôležité zvoliť správny pozdrav. Riaditeľa nepozdravíme s hi, ale s good morning/afternoon/evening.